Rím 22. júla (RV) Juan Carlos Scannone, 82-ročný jezuita, bol jedným z učiteľov pápeža Františka. V roku 1957 profesor Scannone vyučoval gréčtinu a literatúru v diecéznom seminári Villa Devoto argentínskeho hlavného mesta, kde 21-ročný Jorge Mario Bergoglio nastúpil na svoju cestu ku kňazstvu. Scannone na neho spomína ako na šikovného študenta, hoci v tej dobe iste nevedel, že má pred sebou budúceho spolubrata a prvého latinskoamerického pápeža. Argentínsky teológ a významný predstaviteľ "teológiu ľudu" od polovice apríla žije v Európe ako hosť jezuitského periodika La Civiltá Cattolica. Vatikánsky rozhlas sa ho pýtal, v čom vidí zvláštny prínos pápeža Františka pre Cirkev našej doby. "Vanie tu nový vzduch, nový duch, ktorý hýbe Cirkvou. Myslím, že pápež František je nástrojom Ducha Svätého a že mu prostredníctvom toho Ducha ľud odpovedá. A to nielen v Ríme, ale prakticky na celom svete. Nedávno som navštívil Nemecko a videl som reakcie ľudí, ich záujem o to, čo sa týka pápeža Františka. Vládne tento nový duch, ktorý je pokračovaním druhého Vatikánskeho koncilu, hoci za nových a súčasných okolností, ktoré sa nezhodujú so situáciou druhej polovice minulého storočia."
Latinská Amerika, prevažne katolícky a chudobný kontinent, vždy prejavovala evanjeliovú vnímavosť pre chudobných. Túto prednostnú voľbu, ktorá má kristologické korene, potvrdili všetci poslední pápeži, pokračuje o. Scannone, Ján Pavol II. v Pueble a Benedikt XVI. v brazílskej Aparecíde. Slová pápeža Františka na obranu chudobných boli často interpretované ako výraz "teológie oslobodenia". Argentínsky teológ ich však pridáva do jedného zo štyroch prúdov tohto teologického hnutia, nazvaného "teológia ľudu".
"Bergoglio v tejto línii pokračoval už v Argentíne a teraz ako pápež ju ešte viac prehlbuje. Základnou charakteristikou teológie ľudu je, že nepoužíva metódy ani kategórie marxistickej analýzy skutočnosti. Tento teologický prúd, bez toho aby popieral svoje sociálne korene, dáva prednosť dejinne-kultúrnym aspektom. Veľmi silne hodnotí ľudovú zboržnosť, o ktorej dokonca hovorí ako o "ľudovej spiritualite a mystike". Pápež František v exhortácii Evangelii gaudium prikladá ľudovej zbožnosti veľký význam a hovorí o tém hneď dvakrát. Ľudová zbožnosť nie je individualistická spiritualita, ale je skôr otvorená trpiacim a hriešnikom, čím je skutočne evanjeliová. Táto ľudová kultúra sama seba evanjelizuje a odovzdáva evanjelium ďalším generáciám. Ďalším rysom teológie ľudu je vzťah medzi Božím ľudom a národmi zeme. V pápežovi Františkovi táto teológia prináša plody pre všeobecnú Cirkev."
Bývalý profesor seminaristu Bergoglia pre časopis talianskych jezuitov napísal viacero článkov, v ktorých načrtáva právo táto zázemie, nutné pre pochopenie pápežovho myslenia a činov. Ale tiež jeho viditeľných gest, napríklad dotýkanie sa mariánskych sôch či ikon svätcov. Prof. Scannnone v tejto súvislosti spomína na buenosaireskú púť k sv. Kajetánovi, kde sa milióny ľudí dotýkajú sochy tohto "patróna chleba a práce", aby "od nej získali milosť." Profesorova životná cesta sa po dlhej dobe skrížila s osudmi niekdajšieho žiaka, ktorého viackrát vyhľadal v Dome sv. Marty. "Myslím, že ho nesie Duch Svätý. Jeho obličaj žiari prostotou a hĺbkou zároveň, vyžaruje vyrovnanosť a pokoj. Naposledy sme spolu hovorili celú hodinu. To stretnutie bolo skutočným balzamom pre môj duchovný život a apoštolát, ale tiež pre moju filozofickú a teologickú reflexiu," dodáva teológ Juan Carlos Scannone.
