Rím 17. júla (RV) Vyhlásenie tzv. islamského kalifátu na častiach územia Iraku a Sýrie (ISIS či ISIL) v sebe skrýva skôr pocit zúfalstva a má ideologickú, nie náboženskú povahu, domnieva sa o. Samir Khalil Samir, islamológ prednášajúci na univerzite sv. Jozefa v Bejrúte a na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme. "Projekt kalifátu je podporovaný časťou skôr mladšej moslimskej populácie, ktorá je presvedčená, že riešením krízy je návrat do 7. storočia, teda do doby, keď Mohamedovo náboženstvo dobylo veľkú časť Blízkeho východu. Dejiny však nie je možné vrátiť späť. A väčšina moslimskej populácie je proti tomuto plánu, ktorý chce oživiť starý mýtus," povedal Vatikánskemu rozhlasu egyptský jezuita, ktorý sa tejto téme venuje širšie v článku zverejnenom agentúrou AsiaNews. "Väčšina moslimov," píše o. Samir, "už nesníva o kalifátu, ani o impériu bez hraníc. Každý sa cíti obyvateľom určitej krajiny. Poslednú dobu sa usilujú o svoj vlastný štát Kurdi.
Vodca teroristickej skupiny tzv. Islamského štátu si dal meno, ktoré je programom, píše ďalej o. Samir. Narodil sa v irackom meste Samarra v roku 1971 ako Ibrahim Awad Ibrahim Ali al-Badri al-Samarrai a prijal vojnové meno Abu Bakr al-Baghdadi al-Husseini al-Quarashi. Meno odkazuje na prvého Mohamedovho nástupcu Abu Bakra, ďalej na Bagdad, ktorý bol metropoliou kalifátu z rokov 750 - 1258. Meno Al-Husseini patrí synovi Ali a Fatimy, Mohamedovej dcéry, teda najviac cteným postavám šíitskeho islamu. A meno Al-Quarashi odkazuje na Mohamedov rodný kmeň. Kalifát Islamského štátu je teda umelým pokusom o spojení šíitov a sunitov, píše egyptský islamológ. Abu Bakr al Baghdadi je podporovaný arabskými štátmi ako Katar a ďalšími nie preto, že by chceli uskutočniť kalifát, ale preto, aby vyvolali rozpory a nezhody v arabskom svete.
Proklamácia Islamského štátu Iraku a Levanta podľa o. Samira jasne ukazuje ideologickú povahu tohto hnutia. Ide o typický mýticky prejav fundamentalistov, ktorí tvrdia: V minulosti sme boli skvelí, potom nás ožobračili a teraz sa chopíme moci silou. Faktom však zostáva iba to, že islam skutočne prežíva dekadenciu. To uznávajú moslimskí intelektuáli i ľudia každej sociálnej vrstvy.
Omyl islamského sveta spočíva v ideologickej rovine. Viedol vojny na základe kultúrnej, náboženskej a dejinnej ideológie, ale nikdy na základe skutočných požiadaviek ľudu. Arabský ľud však dnes požaduje riešenie zásadných problémov: rovnosť mužov a žien, moslimov a nemoslimov, bohatých a chudobných. V arabskom svete nemali chudobní nikdy žiadne slovo.
Na tomto ideologickom pochybení však má svoju vinu i Západ, píše ďalej o. Samir. Západ sa z arabskej strany javí ako nemravný a sčasti je to pravda, ale je také zrejme, že je lídrom svete, keďže svoju vládu presadzuje podľa zákonov silnejšieho. Moslimský svet túto západnú vládu odmieta ako príliš ľudskú a dúfa v božský projekt, ktorým má byť šaríá. Ten v sebe však v skutočnosti nemá nič božského. Je to výťažok kmeňových a beduínskych noriem z 9. a 10. storočia, a nemá dokonca ani nič spoločného s Koránom a Mohamedom," dodáva egyptský jezuita a islamológ o. Samir Khalil Samir.