Rím 17. júla (RV) "Slovo autorita pochádza z latinského augere, čo znamená pôsobiť rast. Mať autoritu neznamená byť trestajúca osoba. Trestanie je pokrivením autority, oproti tomu mať zdravú autoritu znamená vytvárať vhodný priestor vhodný na rast osobnosti." Tieto slová prednáša arcibiskup Jorge Maria Bergoglio v knihe rozhovorov El Jesuita (Pápež František, Portál 2013). Dokladajú jeho dlhoročnú kantorskú skúsenosť. Ako mladý kňaz vyučoval o. Bergoglio psychológiu a literatúru v jezuitskom kolégiu argentínskeho mesta Santa Fe a neskôr tiež v Buenos Aires. Ako na neho pozerajú vtedajší žiaci? Jeden z nich, Jorge Milia, odpovedal pre Vatikánsky rozhlas. "Bergoglio bol mladý, nie o veľa starší, než my. Mal 27, ale vôbec na to nevyzeral; nám študentom bolo okolo 15 - 16 rokov. Prežívali sme vtedy intenzívne obdobie života s jeho nevyhnutnými objavmi. Nemôžem povedať, že by bol Bergoglio náš kamarát, pretože stále vystupoval ako profesor. Za priateľským a detským obličajom sa skrýval prísny a strohý muž, rovnako ako dnes. Avšak dvere u neho boli stále otvorené. Heslo znelo - vidieť, hľadať, pýtať sa. Podľa Bergoglia nám škola mala dať kľúč k tomu, aby sme odhalili budúcnosť, ktorá na nás čakala."
Jorge Milia u profesora Bergoglia študoval v polovici 60. rokov. Spomínaná kniha rozhovorov obsahuje jednu epizódu, ktorá vrhá svetla na oboch - žiaka i učiteľa. Mladistvý Milia bol síce nadaný, ale lenivý. Pri náročnej záverečnej skúške mu dal Bergoglio predniesť celú študovanú látku. Napriek vynikajúcemu výsledku potom študentovi známku o stupeň znížil - nie za trest, ale ako stimul k systematickej každodennej práci. Milia poznamenáva, že na túto lekciu nikdy nezabudol.
"Bergoglio bol veľmi originálny. Mal vytýčený smer a chcel dosiahnuť určité ciele, ale bol úplne otvorený názorom svojich žiakov. Našu zvedavosť nielen akceptoval, ale skôr ju priamo vyžadoval. Keď mal niekto nejaký nápad, chcel niečo prebádať a vypátrať, vedel, že mu profesor Bergoglio vždy pomôže, aby to uskutočnil."
Bývalý Bergogliov žiak to však napriek tomu niekam dotiahol a dnes sám pracuje ako novinár, básnik a spisovateľ. Lásku k literatúre mu vštiepil jeho niekdajší profesor, s ktorým ho doteraz spája silné priateľstvo. Pre Miliu je pápež František stále len Jorge.
"Jorge mal veľký dar ironického nadhľadu a vôbec zmysel pre humor. Jeho vtipy vždy vyvolávali smiech, nikdy však nemierili na účet druhých a nezraňovali. Keď ale nastal vážny moment, bol Bergoglio ten najvážnejší zo všetkých. A mal rád futbal. Kvôli problémom s pľúcami ale sám nehral - ako iní kňazi, ktorí vyhrnuli sutany a kopali si. To Bergoglio nikdy nerobil, viedol formálnejší život."
U vyučujúceho je najdôležitejšie jeho vlastné svedectvo, súdržnosť myslenia, cítenie a konanie. Najpodstatnejšie je, aby človek používal reč rozumu, srdca a ruky, načrtáva súčasný pápež svoju predstavu o dobrom učiteľovi v citovanej knihe rozhovorov. "Často hovorieval, že život nie je televízny seriál. Láska je totiž niečo iného a oveľa väčšieho. Bergogliova predstava o výchove nebola odlúčená od života a udalosti, ktoré sme mali prežívať."
Profesorovo svedectvo sa týkalo najmä života viery. "Veľmi podrobne nám vysvetľoval, čo Kristus urobil pre ľudí. A tak zasiahol naše srdce," vysvetľuje bývalý žiak Bergoglia. A ako vnímal Cirkev? "Myslím, že rovnako ako dnes. Ako Cirkev otvorenú, z ktorej sa vychádza dvomi smermi. Cirkev, ktoré kráča smerom k svetu, aby ho priviedla k sebe," uzatvára argentínsky publicista.
