Slová a gestá pokoja, vrátane vzájomného objatia izraelského a palestínskeho prezidenta v pápežovej prítomnosti, zachytili médiá ako historický moment. Tri približne 20-členné delegácie v pokojnej atmosfére zelene Vatikánskych záhrad spoločne prežívali momenty duchovného sústredenia a vzývania Boha o dar pokoja. Kresťania na stretnutí vystupovali v ekumenickej jednote, čo jasne vyjadrila prítomnosť konštantinopolského patriarchu Bartolomeja I., ktorý rovnako prišiel na pozvanie pápeža Františka. Ako symboly zostávajú nielen miesto stretnutia a mladý olivovník, ktorý účastníci zasadili, ale aj dátum: Nedeľa zoslania Ducha Svätého.

Stretnutie, prenášané televíziou v priamom prenose, sa začalo privítaním hostí v Dome svätej Marty. Hlavní aktéri sa spoločným mikrobusom presunuli na miesto modlitby v zákutí Vatikánskych záhrad, kde ich už na trávniku trojuholníkového tvaru, medzi impozantnými stenami zelene smerujúcimi pohľad ku kupole Baziliky sv. Petra, očakávali členovia delegácií. Scénu dotvárala prítomnosť hudobného telesa zloženého z umelcov prislúchajúcich k trom náboženstvám: židovskému, kresťanskému a moslimskému. Modlitbu, ktorá sa začala o 19:00 hodine za zvuku orchestra, viedli náboženskí predstavitelia každého z náboženstiev. Poradie jednotlivých blokov odrážalo historický zrod každého spoločenstva viery. Židovská časť zaznela v hebrejčine, kresťanská v angličtine, taliančine a arabčine, a napokon moslimská časť v arabčine. Modlitby zostavené z čítaní z náboženských textov, momentov ticha a hudobných vstupov, vyjadrovali vďaku za dar stvorenia, odprosenie a ochotu k zmiereniu, a napokon prosby za pokoj. Hudobné vstupy prepojili modlitby troch spoločenstiev viery do jednoty.

„Pokoj medzi národmi“ – opakovane zaznievalo v modlitbách židov, kresťanov i moslimov. „Pokoj Svätej zemi“ – rovnakú túžbu následne vyslovili vo svojich príhovoroch pápež i obaja prezidenti.

Ako prvý sa prihovoril Svätý Otec František. Vyzdvihol prítomnosť prezidentov ako „znamenie bratstva“ a „prejav dôvery v Boha“, ktorý nás vedie svojimi cestami. Ako povedal, svet, ktorý sme zdedili po našich predkoch, máme odovzdať našim potomkom: „Synom, ktorí sú unavení a vysilení konfliktami a túžia zahliadnuť svitanie pokoja. Deťom, ktoré nás prosia, aby sme zborili múry nepriateľstva a vydali sa cestou dialógu a pokoja, aby zvíťazila láska a priateľstvo.“ Po pripomenutí mnohých nevinných obetí vojen a násilia pápež poznamenal, že spomienka na nich by nás mala povzbudiť k odvahe. Ísť cestou pokoja, to chce odvahu, oveľa viac odvahy ako ísť cestou vojny, povedal a dodal: „História nás učí, že samotné naše úsilie nestačí.“ Svoj príhovor, ktorý predniesol po taliansky, ukončil vrúcnym vzývaním Boha, ktorý je Pánom pokoja: „Pane pomôž nám! Daruj nám pokoj, nauč nás pokoju, veď nás k pokoju. Otvor naše oči a naše srdcia a daj nám odvahu povedať: Už nikdy viac vojnu...“

* * *

V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka

„Páni prezidenti, Vaša Svätosť, bratia a sestry!

S veľkou radosťou vás zdravím a túžim vyjadriť vám ako aj váženým delegáciám, ktoré vás sprevádzajú, rovnaké srdečné prijatie, akého sa mi dostalo počas mojej nedávno zavŕšenej púte do Svätej zeme. Z hĺbky srdca vám ďakujem za prijatie môjho pozvania prísť sem, aby sme spoločne vzývali Boha o dar pokoja. Dúfam, že toto stretnutie bude cestou k hľadaniu toho, čo spája, na prekonanie toho, čo rozdeľuje.

A ďakujem Vašej Svätosti, ctenému bratovi Bartolomejovi, za to, že je tu so mnou kvôli prijatiu týchto významných hostí. Jeho účasť je veľkým darom, vzácnou podporou a svedectvom cesty, ktorou sa ako kresťania uberáme smerom k plnej jednote.

Vaša prítomnosť, páni prezidenti, je veľkým znakom bratstva, ktoré tvoríte ako synovia Abraháma, ako aj konkrétnym prejavom dôvery v Boha, Pána dejín, ktorý na nás dnes hľadí ako na tých, ktorí sú si navzájom bratmi, a túži nás viesť svojimi cestami.

Toto naše dnešné stretnutie na vyprosovanie pokoja vo Svätej zemi, na Blízkom východe a v celom svete, je sprevádzané modlitbou veľkého množstva osôb, patriacich k rôznym kultúram, krajinám, jazykom a náboženstvám: osôb, ktoré sa za toto stretnutie modlili a, ktoré sú teraz s nami spojené v rovnakej prosbe. Je to stretnutie, ktoré odpovedá na vrúcnu túžbu tých, ktorí prahnú po pokoji a snívajú o svete, v ktorom by ľudia mohli žiť ako priatelia, a nie ako protivníci či nepriatelia.

Páni prezidenti, svet je dedičstvom, ktoré sme prijali od našich predkov: to je pravda. Ale je tiež pôžičkou vzhľadom na našich synov: synov, ktorí sú unavení a

zničení konfliktami a túžia dosiahnuť úsvit pokoja. Synov, ktorí nás žiadajú zboriť múry nepriateľstva a viesť cestu dialógu a pokoja, aby láska a priateľstvo zvíťazili.

Mnohí, až príliš mnohí z týchto synov padlo nevinne za obeť vojny a násilia, ako rastliny vytrhnuté v plnom rozkvete. Je našou povinnosťou zabezpečiť, aby ich obeta nebola márna. Ich pamiatka nám vlieva odvahu k pokoju, silu vytrvať v dialógu za každú cenu, trpezlivosť utkávať deň čo deň stále pevnejšiu osnovu ohľaduplného a pokojného spolužitia, na Božiu slávu a pre dobro všetkých.

Na vytváranie pokoja treba odvahu, oveľa viac odvahy než na vedenie vojny. Chce to odvahu povedať „áno“ stretnutiu a „nie“ zrážke. „Áno“ dialógu a „nie“ násiliu, „áno“ rokovaniu a „nie“ agresivite, „áno“ rešpektovaniu dohôd a „nie“ provokáciám, „áno“ úprimnosti a „nie“ dvojtvárnosti. Toto všetko si vyžaduje odvahu a veľkú silu ducha.

História nás učí, že naše sily nestačia. Viac než raz sme už mali pokoj na dosah, ale Zlému sa v tom za pomoci rôznych prostriedkov podarilo zabrániť. Z tohto dôvodu sme tu, lebo vieme a veríme, že potrebujeme Božiu pomoc. Nezriekame sa našej zodpovednosti, ale vzývame Boha ako prejav najvyššej zodpovednosti voči nášmu svedomiu a voči nášmu ľudu. Počuli sme povolávajúci hlas a musíme odpovedať: povolanie k pretrhnutiu špirály nenávisti a násilia, k jej pretrhnutiu za pomoci jediného slova: „brat“. Ale k tomu, aby sme mohli vysloviť toto slovo, musíme všetci pozdvihnúť oči k Nebu a rozpoznať v sebe navzájom synov jedného Otca.

K nemu sa obraciam, v Duchu Ježiša Krista, prosiac o orodovanie Pannu Máriu, dcéru Svätej zeme a našu Matku.

Pane, Boh pokoja, vypočuj našu prosbu!

Mnohokrát a po mnohé roky sme sa pokúšali vyriešiť naše konflikty našimi silami a aj našimi zbraňami. Bolo tu mnoho chvíľ nevraživosti a temnoty, mnoho krvi bolo preliatej, bolo zničených mnoho životov, pochovaných mnoho nádejí... Ale naše úsilie vyšlo nazmar. Teraz, Pane, ty nám pomôž! Ty nám daruj pokoj, ty nás nauč pokoju, ty nás veď k pokoju. Otvor naše oči a naše srdcia a daruj nám odvahu povedať: „Nikdy viac vojnu!“. „Vojnou sa ruinuje všetko!“ Vlej do nás odvahu konať konkrétne gestá pre budovanie pokoja. Pane, Boh Abraháma a prorokov, Boh-Láska, ktorý si nás stvoril a voláš nás žiť ako bratia, daruj nám silu, aby sme boli každý deň tvorcami pokoja, daruj nám schopnosť dobrotivo hľadieť na všetkých bratov, ktorých stretáme na našej ceste. Urob nás pohotovými načúvať volaniu našich občanov, ktorí nás žiadajú premeniť naše zbrane na nástroje pokoja, naše strachy na dôveru a naše napätia na odpustenie. Udržuj v nás plameň nádeje, aby sme s trpezlivou vytrvalosťou napĺňali rozhodnutia, ktoré vzišli z dialógu a zmierenia, aby nakoniec zvíťazil pokoj. A nech zo srdca každého človeka zmiznú tieto slová: rozdelenie, nenávisť, vojna! Pane, odzbroj jazyk a ruky, obnov srdcia a mysle, aby slovo, ktoré vedie k nášmu stretnutiu bolo vždy slovo „brat“ a aby sa naším životným štýlom stalo: „shalom“, pokoj, „salam“! Amen.“ / Preložila: Zuzana Klimanová

* * *

Izraelský prezident Šimon Peres následne vo svojom príhovore, prednesenom v hebrejčine a angličtine, označil pápeža Františka za budovateľa mostov priateľstva a zdôraznil, že všetci sa musia zapojiť do budovania pokoja, a to aj za cenu obetí a kompromisov, napredovať po tejto ceste, aj keď sa zdá dlhá, aby rodičia zabezpečili pokoj svojim deťom, lebo je to ich svätá povinnosť. „Dva národy – Izraelčania a Palestínčania – vrúcne túžia po pokoji. Slzy matiek nad svojimi deťmi sa stále vrývajú do našich sŕdc. Musíme ukončiť tento plač, násilie, konflikty.“

Volaním po pravde, mieri a spravodlivosti v Palestíne bol príhovor prezidenta Mahmúda Abbása. V arabčine vyslovil túžbu po dôstojnom živote v prosperujúcej budúcnosti suverénneho a nezávislého štátu pre palestínsky ľud, moslimov, kresťanov i samaritánov. Prezident Abbás spomenul slová sv. Jána Pavla II., že „ak zavládne pokoj v Jeruzaleme, bude mier na celom svete“: „Preto ťa, Pane, prosíme za mier vo Svätej zemi, Palestíne a Jeruzaleme. Prosíme, aby boli Palestína a Jeruzalem miestom bezpečným pre všetkých veriacich, miestom modlitby a uctievania pre stúpencov troch monoteistických náboženstiev“– znela modlitba palestínskeho prezidenta, ktorou ukončil svoj príhovor.

Podujatie s názvom „Vzývanie pokoja“, pri ktorom úlohu moderátora a tlmočníka zohral kustód Svätej zeme, františkánsky páter Pierbattista Pizzaballa, sa uzavrelo krátkym súkromným stretnutím jeho hlavných protagonistov bez prítomnosti médií. Na modlitbovom podujatí boli prítomní okrem mnohých iných osobností aj latinský patriarcha Jeruzalema Fouad Twal a gréckopravoslávny patriarcha Jeruzalema Teofilos III. Modlitba za pokoj, na ktorú pozval pápež František izraelského a palestínskeho prezidenta vo chvíli, keď sa počas svojej nedávnej apoštolskej cesty nachádzal v Betleheme, sa takto stala symbolickým vyvrcholením návštevy pápeža Františka vo Svätej zemi.

* * *

Páter Federico Lombardi ako riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas zhodnotil včerajšie modlitbové stretnutie vo Vatikánskych záhradách, na ktorom sa okrem pápeža Františka, izraelského prezidenta Šimona Peresa a palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása zúčastnil aj ekumenický patriarcha Konštantínopolu Bartolomej I. Modlitby sa zúčastnili delegácie zástupcov troch monoteistických náboženstiev: židovstva, kresťanstva a islamu. Páter Lombardi k odkazu tohto historického stretnutia uviedol:

„Pápež František v zhode s ostatnými účastníkmi tohto stretnutia chcel dať veľmi silné znamenie volania k Bohu, otvorenia sa, čiže väčšieho a všestrannejšieho horizontu úsilia o pokoj. A ako poznamenal páter kustód Pizzaballa pred dvoma dňami, možno mier nenastúpi okamžite v tom zmysle, že by sa situácia na Blízkom východe zmenila zo dňa na deň, ale celkom iste ľudia dobrej vôle a ľudia, ktorí veria v Boha, dali nový a silný príspevok, keď sa zo všetkých svojich síl obrátili na Pána o pomoc jeho milosti, o dar pokoja – ktorý je, ako veríme, darom – a o schopnosť sŕdc obrátiť sa a zaujať iný postoj. Pápež neustále hovorí o kultúre stretnutia a včerajšie stretnutie bolo ozajstným stretnutím osôb v znamení viery.“

Okrem slov boli počas včerajšieho stretnutia výrečné aj gestá...

„Iste. Boli to stisky rúk, ale aj objatia, úprimné. Okrem toho zasadenie olivovníka, čo je klasickým gestom vo chvíľach, keď ide o snahu budovať mier. Povedal by som, že objatia sa javili ako veľmi úprimné. Najmä to, ktoré dojalo, ktoré bolo veľmi žiadané a očakávané. Bolo to objatie medzi oboma prezidentmi, ktoré bolo momentom ‚oslobodenia‘ protagonistov, ľudí, ktorí úprimne chcú mier, ale majú problémy nájsť k nemu cestu. Takže táto nostalgická túžba po mieri, a tiež táto dobrá vôľa bola vyjadrená včerajšími objatiami.“

Dnes ráno novinári opakujú vyjadrenie pápeža, aby sme mali „odvahu k pokoju“...

„Stretnutie samo osebe bolo aktom odvahy, pretože plachý realizmus má sklon nechať sa odradiť tvárou v tvár toľkým neúspechom, ktoré stretávame na ceste k pokoju. Ale veriaci človek – ako to mnohorakým spôsobom vyjadrili aj biblické citáty, ktoré zazneli včera večer – je tým, kto neustále upiera svoj zrak k Bohu a odtiaľ čerpá odvahu, ktorú potrebuje. Pápež často hovorí o prekvapeniach v dejinách, ktoré môžu prísť od Pánovho Ducha, ktorý prenikavo pôsobí. Pre nás kresťanských veriacich boli včera Turíce, čas zostúpenia Ducha Svätého, ktorý obnovuje stvorenie. Teda my veríme, že je vždy možné niečo nové, a o to prosíme Boha a snažíme sa aj my vydať na cestu, s celou svojou silou.“

Aký význam mala prítomnosť Bartolomeja I. na tomto stretnutí?

„Bartolomej bol znamením kresťanského ekumenizmu. Nakoniec nesmieme zabúdať, že včerajší večer bol v istom zmysle skutočným ukončením cesty do Svätej zeme, ktorej protagonistom spolu s pápežom bol Bartolomej, keďže príležitosťou a dôvodom stretnutia vo Svätej zemi bolo pripomenutie si objatia medzi Pavlom VI. a Atenagorom. Takže Bartolomejova prítomnosť vyjadrila to, že to platí pre všetkých kresťanov, pre všetky kresťanské denominácie, vrátane Jeruzalema a Svätej zeme, a teda že všetci kresťania na svete sa zjednocujú v tejto túžbe a v tejto modlitbe za mier. Nielen pápež František so svojou charizmou, nie sú to len katolíci, ale všetci kresťania, ktorí sú spojení so všetkými veriacim židmi a moslimami v snahe o pokoj v tomto regióne, ktorý je tak dôležitý pre každého. Z tohto dôvodu bola dôležitá včera večer aj prítomnosť gréckopravoslávneho patriarchu Jeruzalema Teofila, ktorý má čelnú úlohu ako „primus“ v rámci kresťanskej komunity v Jeruzaleme, ako aj latinského patriarchu Twala.“

* * *

Zdroj: VR SK

( TK KBS, RV jak, zk; ml ) 20140609016   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]