Pri tejto príležitosti prinášame v plnom znení príhovor predsedu KBS Mons. Stanislava Zvolenského:

-----------------------------------------------------------------

Vážený pán predseda Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve,

Vážení podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky,

Vaša Excelencia, apoštolský nuncius v Slovenskej republike,

Vaše Excelencie, otcovia biskupi,

Vážený pán prezident Svetovej federácie asociácií katolíckych lekárov,

Vážený pán prezident Európskej federácie asociácií katolíckych lekárov a zdravotníkov,

Vážený pán riaditeľ Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave,

Vážený pán riaditeľ Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdní bratia v Bratislave

Vážení hostia, bratia a sestry,

dovoľte mi, aby som Vás v mene organizátorov: Konferencie biskupov Slovenska, Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave a Univerzitnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave srdečne privítal na medzinárodnej konferencii pod názvom „Súčasná biomedicína, zdravotníctvo a dôstojnosť človeka“, ktorá sa koná pri príležitosti 50. výročia založenia Európskej federácie asociácií katolíckych lekárov a zdravotníkov v Bratislave. Osobitne medzi nami vítam predsedu Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve, J.E. Mons. Zygmunta Zimowskeho; prezidenta Svetovej federácie asociácií katolíckych lekárov, Dr. José Maria Simon Castellviho a prezidenta Európskej federácie asociácií katolíckych lekárov a zdravotníkov, prof. Francoisa Blina.

Rešpektovanie dôstojnosti človeka v zdravotníckom systéme sa na prvý pohľad javí ako samozrejmosť. Na jednej strane sme totiž svedkami neustále rozvoja technických prostriedkov, ktoré uľahčujú diagnostiku a liečbu. Druhá strana mince ukazuje na pacientov, ktorí neraz vo veľmi neosobnom prostredí prežívajú chvíle veľkého utrpenia. Vidíme aj lekárov a zdravotnícky personál, ktorí z rozličných dôvodov nie sú pripravení citlivo doprevádzať pacientov v ich konkrétnych ťažkostiach. Takto mnohí ľudia opisujú svoje skúsenosti v zdravotníckych zariadeniach. Diskusia o súčasnej biomedicíne, zdravotníctve a dôstojnosti je o to naliehavejšia, že súčasné zdravotnícke systémy neslúžia len záchrane života, ale vytvárajú vo viacerých krajinách sveta podmienky na jeho nedôstojné ukončenie prostredníctvom potratov, eutanázie alebo manipulácie s ľudskými embryami.

Z vlastnej skúsenosti vieme, že žiaden technický prostriedok nenahradí ľudský prístup a porozumenie. Ak sa v zdravotníckej oblasti niekedy uchyľujeme len k technickým riešeniam, ktoré neberú do úvahy človeka v jeho celistvosti, môže byť za takýmto prístupom nevyslovené presvedčenie, že technický pokrok je skutočným riešením našich problémov. Nie sme prví, ktorí môžu podliehať týmto ilúziám.

Starostlivosť o pacientov; úvaha nad tým, ako zachovať ľudskú dôstojnosť v zdravotníckom systéme, sú témami, ktoré sa nás všetkých bytostne dotýkajú. Všetci sme už totiž boli alebo budeme pacientmi, ktorí sú odkázaní na pomoc, citlivý prístup, empatiu a milosrdenstvo tých druhých. Kresťanská viera sa v tomto svete utrpenia stáva bránou k novým rozmerom v našich medziľudských vzťahoch. Ak prežívame úprimne svoju vieru, vydávame svedectvo nielen o Bohu, ale aj o skutočnej hodnote človeka, ktorý si zaslúži dôstojné zaobchádzanie preto, že bez ohľadu na to, ako žije a kým je, nesie v sebe pečať Stvoriteľa. Každé ľudské telo, akokoľvek biedne a utrápené, nám vždy budeme pripomínať Božieho Syna, Ježiša Krista, ktorý si ho vzal, aby nás vykúpil a tým ho vlastne navždy posvätil. A toto telo, také krehké a pritom tak vznešené, je určené k slávnemu vzkrieseniu. Teológia tela, ktorej sa osobitným spôsobom venoval svätý Ján Pavol II., sa stáva pre nás v tomto presexualizovanom a banalizovanom svete vítaným prostriedkom na objavenie pravdy o nás samých. Bez tejto pravdy nie je možné uchopiť správnym spôsobom chápanie ľudskej dôstojnosti a rozmeniť ju na drobné pri každodennej starostlivosti v našich zdravotníckych zariadeniach.

Diskusia o biomedicíne a zachovaní dôstojnosti človeka v procese zdravotníckej starostlivosti je naliehavá aj preto, že nové technické možnosti, ktoré v liberálnych demokraciách západného typu sa uvádzajú stále rýchlejšie do praxe, otvárajú nové a ťažké etické otázky. Primeranú odpoveď nájde človek, ktorý je nielen vzdelaný, ale aj mravný. Tento rozmer poukazuje na veľký potenciál kresťanskej viery a morálnej teológie pri usmerňovaní takejto zložitej diskusie.

V tejto súvislosti si z tohto miesta dovolím vyzdvihnúť dlhoročnú prácu bioetickej subkomisie Konferencie biskupov Slovenska, ktorá sa pravidelne a dlhodobo týmito problémami zaoberá a ponúka odborné stanoviská, ktoré zodpovedajú kritériám katolíckej náuky viery a mravov v rozličných oblastiach. Na Slovensku máme mnoho statočných a mravných lekárov, zdravotné sestry, farmaceutov i zdravotných pracovníkov, ktorí chápu svoju prácu ako službu. Osobitne chcem vyzdvihnúť službu dvoch cirkevných nemocníc: Onkologického ústavu sv. Alžbety a Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdní bratia v Bratislave, ktoré si za aktívneho angažovania Rehole sv. Alžbety a Rehole milosrdných bratov získali stabilné miesto v zdravotníckom systéme Slovenskej republiky. Ich silnou stránkou nie je len technická vybavenosť a schopný manažment, ale najmä starostlivosť o pacientov.

Vážení hostia, bioetické otázky patria ku kľúčovým témam našej doby, preto si zasluhujú našu pozornosť. Technika veľa dokáže. Za každým prístrojom však stoja najmenej dvaja ľudia: lekár a pacient, medzi ktorými sa vytvára vzťah. Kresťanstvo nám ponúka dostatok impulzov k rozvíjaniu antropológie, ktorá rešpektuje človeka v jeho celistvosti a napomáha porozumieť jeho dôstojnosti. Som presvedčený, že aj toto výnimočné podujatie, ktoré sa práve začína, upevní v nás presvedčenie, že každý človek, od počatia až po prirodzenú smrť, si zaslúži, aby sme zápasili o zachovanie jeho dôstojnosti.

Ďakujem Vám za pozornosť.

-----------------------------------------------------------------

( TK KBS, szv; ml ) 20140606017   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]