Veľkonočné sviatky sú nielen najväčší, ale aj najstarší kresťanský sviatok. Kedy sa začal sláviť?

Cirkev ich začala sláviť od začiatku, lebo Ježišovo zmŕtvychvstanie je ústredným a základným tajomstvom našej viery. Prevzala tieto sviatky zo židovskej starozákonnej tradície, pretože – to všetci veľmi dobre vieme – Židia boli vyslobodení z otroctva z Egypta na Boží zásah a pri tomto odchode potreli veraje svojich dverí krvou baránka, ktorý sa stal predobrazom Ježiša Krista, nevinného Baránka, ktorý za nás zomrel na kríži. Každoročne, keď sa dostali do vyvolenej krajiny, ktorú im Boh prisľúbil, slávili na jar veľkonočné sviatky a bol to jeden z troch sviatkov, kedy dospelí muži po dvanástom roku u Židov, putovali do Jeruzalema, kde tie skupiny pútnikov tvorili akési rodinné spoločenstvo, a jedli na pamiatku tohto vyslobodenia veľkonočného baránka. Pán Ježiš práve cez tieto sviatky uskutočnil dielo vykúpenia. Skôr ako začal trpieť ustanovil sviatosť Oltárnu vo Večeradle, keď premenil chlieb a víno na svoje telo a krv a dal poverenie apoštolom, svojim priateľom, aby to konali na jeho pamiatku. Potom nasledovali tie udalosti utrpenia v Getsemanskej záhrade, Judášova zrada, potom predvedenie pred veľradu, pred Piláta, Herodesa, následne odsúdenie, krížová cesta a ukrižovanie. Samozrejme, tým to nekončí. Táto tragédia potom, keď Ježiša pochovali a strážili jeho hrob, aby vraj, ako sa hovorí v Svätom písme, neukradli učeníci jeho telo a nevyhlásili ho za živého, Ježiš naozaj vstal z mŕtvych na tretí deň a zjavil sa svojim najbližším, ktorých mal rád a ktorých poslal, aby zvestovali toto radostné posolstvo aj ďalším.

A toto si kresťania pripomínali vždy v prvý deň týždňa teda v nedeľu?

Každá nedeľa je oslavou Veľkej noci a samotný sviatok Veľkej noci je nedeľa nedieľ.

Veľká noc sa slávi každý rok inokedy. Od čoho to závisí?

Áno. Židia to slávili na jar, prvý jarný mesiac Nisan. Potom sa Cirkev aj rozličným spôsobom prispôsobovala tomuto termínu a slávila rozlične Veľkú noc. Ale na sneme v Nicei v roku 325 sa zjednotil dátum Veľkej noci pre kresťanov a má to byť po prvom jarnom splne nasledujúca nedeľa. Takže je to v rozpätí od 22. marca po 25. apríl. Preto je pohyblivý sviatok Veľkej noci. Pravoslávni slávia podľa Juliánskeho kalendára, my, západná Cirkev podľa Gregoriánskeho, ale v tomto roku je zhoda Veľkej noci v ten istý čas, dokonca v tomto Svätom týždni slávia svoju Paschu aj Židia. Teda pripomínajú si tie starozákonné udalosti.

Na Veľkú noc sú v katolíckych kostoloch dlhšie bohoslužby ako zvyčajne. Čo je ich spoločným menovateľom?

Je to predovšetkým aktualizovanie tajomstva, ktoré sa uskutočnilo. Posvätné Veľkonočné trojdnie začína večernou svätou omšou na Zelený štvrtok a trvá toto posvätné trojdnie do večera Veľkonočnej nedele. Ale my začíname už v katedrálnych chrámoch sláviť Missu Chrismatis – svätú omšu posvätných olejov, kde prichádzajú kňazi z celej diecézy a spolu so svojim biskupom slávia svätú omšu, obnovia si sľuby a požehnajú sa tiež oleje, ktoré sa používajú pri vysluhovaní sviatosti krstu, birmovania, pomazania chorých a kňazskej vysviacke. Večer je to svätá omša na pamiatku ustanovenia Eucharistie, vtedy sa pri svätej omši pripomína aj príkaz lásky, ktorý dal Ježiš – teda umývanie nôh apoštolom. Robí to kňaz v niektorých väčších chrámoch, farnostiach. Aj v našej katedrále sa to vždy koná. Pán Ježiš nám teda dal príklad ako sa máme ako kresťania správať jeden k druhému, máme si navzájom slúžiť, vážiť si jeden druhého. Aby sme to dokázali, dal nám Eucharistiu ako pokrm. Na Veľký piatok sa neslávi svätá omša v našich katolíckych chrámoch, ale sú to obrady. Koná sa aj Krížová cesta, ako to je napríklad aj v meste Nitra, a potom tie obrady popoludní nám hovoria a vedú nás k tajomstvu Ježišovho kríža na ktorom zomrel. Tomu sa klaniame a uctievame si ho. V našich krajoch je zvyk zriadiť aj Boží hrob, kde sa klaňajú veriaci v piatok a v sobotu v eucharistickej podobe Kristovi a pripomínajú si jeho utrpenie a potom večer po západe slnka bývajú už veľkonočné obrady. Pretože každý deň podľa židovskej tradície začína už v predvečer. Táto svätá noc, ako sa vyjadruje v liturgii, je plná tajomstiev, symboliky, kde sa pripomínajú udalosti zo Starého zákona, ale potom sa spieva aj na radostnú oslavu vzkrieseného Krista slávnostné „aleluja“. Pri tejto svätej omši si obnovujeme krstné sľuby, pretože sme sa zrodili práve z tohto tajomstva Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania. Tiež je to čas, kedy sa krstia dospelí katechumeni, ktorí sa pripravovali. V našej katedrále bude 16 krstov týchto dospelých. Potom sa koná eucharistická obeta – svätá omša a na záver býva procesia oslavu vzkrieseného Krista. Samotná nedeľa je, ako som už vyjadril, tým najväčším dňom a sviatkom pre nás kresťanov, kedy si pripomíname tento slávnostný okamih Ježišovho víťazstva nad smrťou a hriechom. Potom to slávime každú nedeľu a vlastne tak špecificky oktávu (osem dní) slávnostne ako jeden deň a po slávnosť Zoslania Ducha Svätého trvá Veľkonočné obdobie 50 dní.

Aké sú symboly Veľkej noci?

Je to predovšetkým nový život, ktorý priniesol Kristus, je to najmä spomínaný veľkonočný baránok ako symbol Ježišovej obety, v našich oblastiach používame ako symbol Veľkej noci vajíčko, tiež nejaké čokoládové figúrky, ktoré nám vyjadrujú radosť z nového života. Ale sú to aj kvety, ktorými si ozdobujeme naše príbytky, oltáre v našich chrámoch. Je to prejav radosti z nového života, ktorý vidíme aj v prírode v našej geografickej oblasti v tomto období, ale je to predovšetkým to, čo by sme mali prežívať je to duchovné víťazstvo, nový život, ktorý tieto všetky symboly nám majú vyjadrovať.

Čo by malo ľuďom zostať z Veľkonočných sviatkov do budúcnosti?

Ježiš Kristus neprišiel len preto, aby sme boli dobrí na Vianoce alebo aby sme sa tešili na Veľkú noc z týchto hodnôt. On prišiel pre náš každodenný život, aby bol súčasťou nášho každodenného snaženia, úsilia a nesenia našich krížov a našich skúšok. Takže Veľká noc a jej posolstvo má preniknúť do každej oblasti nášho života, aby sme vedeli, že všetka naša snaha a všetko naše úsilie, všetko to dobro, čo konáme v spojení s Kristom, nie je zbytočné, ale smeruje k tomu, že sme Božie deti, že sme dedičia Božieho kráľovstva a že aj nám chce dať Ježiš účasť na tomto novom živote.

Ako nitriansky biskup prežíva Veľkú noc. Nájdete si čas, popri povinnostiam, aj na osobné prežitie veľkonočných udalostí?

Myslím, že tak ako každý kňaz, ktorý má na starosti veriacich, farnosť alebo nejaké spoločenstvo, musí sa na tieto sviatky pripraviť aj duchovne. Pripraviť si príhovory, liturgiu pomocou svojich spolupracovníkov. Veľmi dôležité je aj to, aby sme nielen my, duchovní, pripravili sviatky pre iných, ale aby sme ich aj sami prežili vo svojom srdci. K takej tradícii patrí keď som v Nitre, že na Bielu sobotu po ranných modlitbách v katedrále sa skupinka kňazov z Nitry vyberieme na bicykloch po okolitých farnostiach, kde navštívime kostoly, pokloníme sa Pánu Ježišovi. Vidíme aj ten sviatočný ráz, ktorý je v jednotlivých farnostiach. A potom trocha unavení, ale v takej radosti sa vraciame podvečer do Nitry, aby sme mohli potom konať veľkonočnú liturgiu, ktorá prislúcha Bielej sobote. To je taký relax, na ktorý sa teším aj tento rok.

Nájdete si čas aj na návštevu rodinných príbuzných?

Možno sa mi to podarí v nedeľu popoludní na niekoľko hodín.

Prosím o Váš vinš k Veľkonočným sviatkom.

Všetkým by som chcel zaželať slovami emeritného pápeža Benedikta XVI.: „V našom srdci radosť a bolesť, na našej tvári úsmev a slzy. Takáto je naša pozemská realita. Avšak Kristus vstal z mŕtvych, je živý, ide s nami. Preto spievajme a kráčajme verní svojmu nasledovaniu v tomto svete s pohľadom upreným na nebo“. V tomto duchu žičím všetkým a vyprosujem hojnosť milostí a pravej kresťanskej radosti zo zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ktorý nech nás všetkých obdarí svojim pokojom a posilní vo veľkonočnej nádeji.

( TK KBS, mly; ml ) 20140417021   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]