Bratislava 15. apríla (TK KBS) Ordinár Ozbrojených síl a Ozbrojených síl SR Mons. František Rábek pri príležitosti blížiacich sa veľkonočných sviatkov napísal pastiersky list. List je distribuovaný vojenskými, policajnými a väzenskými kaplánmi do všetkých zložiek Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. List prinášame v plnom znení.Pastiersky list ordinára OS a OZ SR k Veľkej noci 2014
Milí priatelia,
opäť sa Vám prihováram touto formou, ktorá chce aspoň trochu nahradiť osobné stretnutie. Dôvodom sú blížiace sa Veľkonočné sviatky. Rád by som poukázal na význam udalostí, ktoré v tieto dni slávime, čo znamenajú pre každého z nás, prečo sú dôvodom našej nádeje a radosti.
Zvláštnosť tohoročných Veľkonočných sviatkov
Jedným zo štátnych sviatkov v našom kalendári je aj sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Dôvod, prečo si tento sviatok ctí aj štát je v tom, že Sedembolestná Panna Mária je patrónkou, to znamená nebeskou ochrankyňou Slovenska. Keďže národnou svätyňou, v ktorej si našu Patrónku zvlášť uctievame je bazilika v Šaštíne a v tomto roku je 450. výročie od začiatku tejto úcty v Šaštíne, tak z iniciatívy Konferencie biskupov Slovenska slávime tento rok ako Rok Sedembolestnej Panny Márie. Teda, Veľká noc v tomto roku zapadá do tohto jubilea.
„Sedembolestná“ by sme mohli vyjadriť aj ako veľmi trpiaca, prežívajúca najväčšiu bolesť. Takouto sa Panna Mária stala vtedy, keď jej syn Ježiš Kristus zomieral na kríži a ona musela bezmocne pozerať na jeho trápenie a bolestnú smrť. Hoci bolesť, ktorú prežívala bola ako čierny mrak, ktorý zahalil jej dušu, predsa i v tých dramatických chvíľach Mária verila v jestvovanie Slnka, ktoré tieto mraky rozptýli a prinesie nový život. Týmto „Slnkom“ je Boh, ktorý pre záchranu nášho sveta poslal svojho Syna a chcel nám dokázať svoju lásku vrcholným spôsobom tým, že Ježiš Kristus sa za nás dobrovoľne obetoval na kríži. Počas jeho života sa Panna Mária postupne oboznámila s týmto Božím zámerom a preto, keď prišlo k dramatickým udalostiam Veľkého piatku, nezrútila sa, nestratila nádej, lež dôstojne stála pod krížom. Prežívala síce neopísateľnú bolesť, ale súčasne spájala svoje utrpenie s obetou svojho božského Syna. Tento Máriin postoj znázorňuje aj detail mozaiky, ktorá ilustruje tento list. Ježiš na kríži je oblečený do kňazského rúcha. Umelec chcel tým vyjadriť, že Kristus svojím utrpením a smrťou uskutočňoval obetu lásky nebeskému Otcovi v mene celého ľudstva – konal teda kňazskú službu v tom najplnšom slova zmysle. Panna Mária, stojaca pod krížom objíma svojho Syna a dotýka sa otvorenej rany na jeho boku. Takto je znázornené jej stotožnenie sa s láskou Kristovo srdca voči Bohu ale i voči nám.
Máriino duchovné materstvo
Ako dobrá matka trpela pre to, pre čo trpel jej syn: pre uskutočnenie Božieho plánu záchrany ľudstva, pre to, aby sme mohli byť oslobodení od straty spojenia s Bohom, aby sme mohli žiť v slobode od zla, aby sme moli prijať dar prekonania smrti a účasť na nekonečnom a šťastnom živote trojjediného Boha.
V tých duševných bolestiach sa Panna Mária stala duchovnou matkou všetkých ľudí. Preto zomierajúci Ježiš jej povedal z kríža krátke, ale dôležité slová: „Žena, hľa tvoj syn“ – myslel tým na apoštola Jána, ktorý stál s Máriou pod krížom a ktorý tam zastupoval všetkých, čo raz budú Ježiša s vierou nasledovať. Vzápätí zazneli jeho slová Jánovi: „Hľa, tvoja matka“. Týmto nám dal to najdrahšie, čo na tomto svete mal, svoju matku.
Nádej Panny Márie, ktorá sa opierala o Boha a jeho slovo, sa na tretí deň po Ježišovej smrti dočkala svojho naplnenia: Ježišov hrob je prázdny, vzkriesený Pán sa zjavuje svojim apoštolom a ďalším a iste sa zjavil aj svojej matke. Akú radosť musela prežívať! Nielen jej syn žil novým, nadzemským životom, ale svojím zmŕtvychvstaním otvoril cestu prekonania zla a smrti pre každého, kto v neho verí a chce žiť podľa jeho evanjelia.
Patrónka Slovenska
Panna Mária mala potom ako prvá účasť na tomto víťazstve jej syna, pretože najužšie s ním spolupracovala na diele spásy sveta. Po smrti bola s telom i dušou vzatá do spoločenstva s Bohom. Ale i v nebi zostáva našou milujúcou matkou, prihovára sa za nás u svojho syna a vyprosuje nám Božiu pomoc, aby sme aj v ťažkých a bolestných chvíľach, ktoré nechýbajú v živote žiadneho človeka, dokázali sa pripojiť k postoju Krista na kríži: aby sme si zachovali dôveru v Božiu lásku, aby sme premieňali naše utrpenie na obetu za odpustenie zlých činov nás i našich blížnych, aby sme mali pevnú nádej, že ak budeme verní Bohu za každú cenu, On, jeho pravda a láska zvíťazí a svoje víťazstvo prejaví aj na nás.
S touto vierou sa naši predkovia obracali na trpiacu ale i oslávenú Pannu Máriu ako na vzor pri zvládaní rozličných utrpení, ktorých nebolo málo v dejinách nášho národa; v modlitbe ju prosili o príhovor a pomoc. Čo všetko mnohí z nich s touto vierou dokázali zvládnuť!?
Zdá sa, že v súčasnosti mnohí strácajú túto vieru, strácajú aj lásku k svojej vlasti, k Slovensku – čo nás má potom držať a posilňovať v rozličných skúškach, námahách a bolestiach? Tí, ktorým chýba tento základ často strácajú nádej a prepadajú rozličným formám zúfalstva. Ako ľudia z Ozbrojených síl a ozbrojených zborov viete, že ak by niekomu z Vás v ťažkej situácii chýbala odvaha nasadiť všetko úsilie pre jej zvládnutie, výsledkom by bola prehra. Ak má náš národ, naše mladé generácie, prežiť súčasné ohrozenia, ktorých je mnoho a sú často zákerne maskované, musíme byť mužmi a ženami s pevnou vierou, ktorej najväčším vzorom je Panna Mária a musíme si osvojovať postoj zodpovednosti za svoje rodiny, za našu mládež, za našu vlasť. Sedembolestná netrpela pod krížom za seba, ale za záchranu ľudstva, za každého z nás. Učme sa tak ako ona, od ukrižovaného a vzkrieseného Krista obetavej láske voči každému človeku a buďme verní Bohu a jeho vôli za každú cenu. Iba takto môžeme dosiahnuť účasť na Kristovom veľkonočnom víťazstve a pomôcť k tomuto cieľu aj druhým.
Vážení priatelia, želám sebe i Vám, aby sme prežívali Veľkonočné sviatky s týmto postojom viery a nádeje, ktorému sa chceme učiť od našej Patrónky. Nech na jej príhovor pôsobí v nás sila vzkrieseného Krista, aby sme vo všetkých okolnostiach boli verní Bohu i ľuďom a prekonávali zlo.
Ak sa budeme o to snažiť, určite sa v našom živote i v našom prostredí i v celej našej vlasti bude stávať viditeľným Kristovo víťazstvo a aj my budeme prežívať niečo z radosti matky, ktorá sa teší z dieťaťa a neľutuje bolesti, ktoré ju stálo jeho narodenie.
Požehnané a radostné Veľkonočné sviatky Vám i Vašim blízkym zo srdca želá
+František Rábek, biskup – ordinár OS a OZ SR
