Rím 15. apríla (TK KBS) Od západu slnka 14. apríla až do 22. apríla 2014 slávia židovské náboženské obce na celom svete Pesach, teda židovskú Veľkú noc. Tieto udalosti pripomenul aj pápež František, keď v piatok 11. apríla poslal blahoprajný pozdrav hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi Di Segni.Židovská Veľká noc, po hebrejsky nazývaná Pesach, čo znamená “prechod”, je jedným z troch najväčších sviatkov židovského náboženstva. Jeho základy možno nájsť v knihe Exodus (12. kapitola). Boh oslobodzuje svoj ľud, Izrael, z egyptského otroctva, a to tak, “prechádza” cez celý Egypt a trestá nepriateľov. Od tohto Božieho “prechodu” pochádza termín “Pesach”. Z Božej vôle sa hebrejská pascha slávi každý rok a všetkým generáciám sa má odovzdať rozprávanie o vernosti Boha svojmu ľudu, a tiež o vyslobodení z otroctva.
Kniha Exodus hovorí, že spomienka na túto udalosť v dejinách spásy sa má uchovať navždy: je to pamätný deň. Tento sviatok je tiež spojený s cyklom ročných období, predovšetkým s dozrievaním prvej úrody na Blízkom východe. A tak sa v predvečer 14. dňa mesiaca Nisan, teda na začínajúci pätnásty deň, Židia stretávajú vo svojich rodinách, deti aj dospelí, aby oslávili Veľkú noc večerou nazývanou seder, čo znamená “poriadok”. Počas večere spolu spievajú hymny, modlia sa modlitby a rozjímajú; odpovedajú na otázky a prednášajú komentáre podľa určeného poriadku. Pritom jedia horké byliny a nekvasený chlieb - na pamiatku toho, že pri úteku z Egypta nebol čas na vykysnutie chleba, ale tiež ako symbol ťažkosti otroctva a následného náročného Božieho povolania k tomu, aby ľudia odstránili zo srdca zlobu hriechu.
Táto centrálna udalosť histórie spásy, Pesach, trvá sedem dní v Izraeli a osem dní pre židovské spoločenstvá žijúce v diaspore (mimo územia Izreala): prvý a posledný deň (pre diaspory posledné dva dni) sú najslávnostnejšie. Vzťah medzi členmi židovského národa navzájom, ale aj smerom k Bohu, Pánovi slobody, ktorý sa stavia proti útlaku aj utláčateľom, sa vtedy u Židov obnovuje, ale aj znovu “aktualizuje”.
