Vatikán 12. apríla (RV) Svätorečenie Jána Pavla II. uzavrie 27. apríla deväťročnú kauzu. Zdanlivo dlhá doba pre veriacich, ktorí sa dožadovali jeho vyhlásenia za svätého už v deň jeho pohrebu 8. apríla 2005, ale krátka vzhľadom na súčasné dejiny Cirkvi. Postulátor tejto kauzy Mons. Slawomir Oder objasňuje vznik a význam putovania relikvií čoskoro svätého pápeža Jána Pavla II.: „Bola to iniciatíva, ktorá sa zrodila spontánne. Prvé putovanie pozostatkov vyprovokovali mladí účastníci Svetových dní mládeže v Madride, ktorí chceli mať hmatateľný znak blízkosti tohto muža, ktorý bol pre mnohých otcom a určite otcom Svetových dní mládeže a teraz ich patrónom podľa vôle pápeža Františka.“Podľa Mons. Odera prvou zastávkou na začatej púti bolo Mexiko a oprávnene, ako dodáva, pretože relikvia nasleduje po stopách Jána Pavla II. „Nezabudnime, že Mexiko bolo prvým cieľom jeho apoštolských pútí. Potom z Mexika cez rôzne krajiny Latinskej a Severnej Ameriky, Európy a Afriky. A táto púť stále pokračuje.“
Podľa Mons. Odera svedectvá všetkých tých, ktorí zažili tento konkrétny okamih, hovoria o zvláštnom jave: prítomnosť ľudí, ktorá ale neznamená zvedavosť, ide predovšetkým o uzobranie sa v modlitbe, ktoré potom vedie k sviatosti zmierenia a adorácii Najsvätejšej sviatosti. A toto sú veci, ktoré sú v skutočnosti vzťahujú na prítomnosť svätca: – modlitba a obrátenie: „To je duchovné ovocie, ktoré nájdeme všade sledujúc kroky relikviára, obsahujúceho krv Karola Wojtylu. V kresťanskej symbolike krv znamená život a vitalitu. Je to naozaj mimoriadna výzva k životu, k plnosti života. Ján Pavol II. je svätec, ktorý žil život naplno, je svätec, ktorý bol schopný vychutnávať dar, ktorý mu Boh dal a tento dar bol schopný vychutnávať v duchu slobody Božieho dieťaťa. Práve táto sloboda, myslím si, je charakteristika, ktorá sa objavuje v špeciálnom spôsobe čítania života Jána Pavla II. Sloboda, ktorá vzniká v prítomnosti Boha. Sám hovorieval: ‚Človek v Božej prítomnosti je slobodný človek, nemá sa čoho báť."
