Vatikán 26. februára (RV) V dnešný deň Svätý Otec opäť stretol s veriacimi na Námestí sv. Petra pri generálnej audiencii. Medzi pútnikmi boli aj slovenské skupiny zo Skalice a Jablonice. Pápež František sa v katechéze, ktorú prinášame v plnom znení, zameral na ďalšiu zo siedmich sviatostí, na pomazanie chorých. Pred udelením požehnania predniesol aj osobitnú výzvu k národnému zmiereniu, adresovanú Venezuele. „Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Predpovede počasia nadnes hlásili dážď a vy ste predsa prišli! Ste odvážni! Blahoželám... Chcel by som vám rozprávať o sviatosti pomazania chorých, ktorá nám umožňuje priam rukou nahmatať spolucítenie Boha s človekom. V minulosti sa táto sviatosť nazývala „posledným pomazaním“, pretože bola považovaná za duchovnú útechu v blízkosti smrti. Keď však hovoríme o „pomazaní chorých“, pomáha nám to rozšíriť pohľad na skúsenosť choroby a utrpenia v horizonte Božieho milosrdenstva.
Vo Svätom písme máme obraz, ktorý v plnej hĺbke vyjadruje tajomstvo obsiahnuté v pomazaní chorých. Je to podobenstvo o „dobrom samaritánovi“ v Lukášovom evanjeliu (Lk 10,30-35). Zakaždým, keď slávime túto sviatosť, Pán Ježiš sa v osobe kňaza približuje k trpiacemu, ťažko chorému či starému človeku. Podobenstvo rozpráva, že dobrý samaritán sa ujíma trpiaceho človeka, nalejúc mu na rany olej a víno. Pri myšlienke na olej sa nám vybaví ten, ktorý biskup každoročne požehnáva počas svätej omše svätenia olejov na Zelený štvrtok práve s ohľadom na pomazanie chorých. Víno je zasa znakom Kristovej lásky a milosti, ktoré prúdia z daru jeho života za nás a prejavujú sa v celom svojom bohatstve vo sviatostnom živote Cirkvi. Trpiaci je napokon zverený do starostlivosti hostinského, aby sa o neho staral bez ohľadu na výdavky. Kto je tento hostinský? Je ním Cirkev, kresťanské spoločenstvo, sme ním my, ktorým každý deň Pán Ježiš zveruje tých, ktorí sú utrápení na tele i na duchu, aby sme na nich mohli vylievať bez miery celé jeho milosrdenstvo a spásu.
Toto poverenie je výslovne potvrdené a spresnené v Jakubovom liste, kde, ako sme počuli, sa nám odporúča: «Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu» (Jak 5,14-15). Ide teda o prax, ktorá sa vykonávala už za čias apoštolov. Ježiš učil svojich učeníkov rovnakej láske k chorých a trpiacim, akú mal on sám, a odovzdal im schopnosť a úlohu ďalej prinášať v jeho mene a podľa túžby jeho srdca úľavu a pokoj, prostredníctvom osobitnej milosti tejto sviatosti. To však nemá byť dôvodom upadnúť do nutkavého vyhľadávania zázraku či očakávať, že je možné vždy a za každých okolností získať uzdravenie. Je tu však istota Ježišovej prítomnosti pri chorom a starom človeku, pretože každý starec, každá osoba, ktorá prekročila vek 65 rokov, môže túto sviatosť prijať. Ježiš je jej nablízku.
Keď však o chorom vedú takéto úvahy: „Zavolajme teda kňaza, nech príde“ - „Nie, radšej nie, lebo to neskôr prinesie nešťastie, nevolajme ho“, alebo „Ešte sa ten chorý vyľaká“... Prečo? Pretože tak trochu prevláda myšlienka, že keď za chorým príde kňaz, nasleduje za ním pohrebný sprievod. A to je predsa omyl! Kňaz prichádza, aby chorému alebo starému pomohol. Preto je tak veľmi dôležitá návšteva kňaza u chorého. Treba ho zavolať: „Máme chorého, príďte, udeľte mu pomazanie, požehnajte ho!“ Pretože to Ježiš prichádza, aby mu uľavil, posilnil ho, dal mu nádej a aby mu pomohol. A aj preto, aby mu odpustil hriechy. A to je nádherné! A nemyslite si, že toto je nejaké tabu, pretože vždy je pekné vedieť, že vo chvíli bolesti a choroby nie sme sami.
Kňaz a tí, ktorí sú počas pomazania chorých prítomní, reprezentujú v skutočnosti celé kresťanské spoločenstvo, ktoré sa ako jedno telo, spolu s Ježišom zhromažďuje okolo trpiaceho a jeho rodiny, živiac v nich vieru a nádej, a podporujúc ich modlitbou a bratskou blízkosťou. Najväčšia potecha však vychádza zo skutočnosti, že v tejto sviatosti je prítomný sám Pán Ježiš, ktorý nás berie za ruku, pohládza nás, ako to robieval chorým, a pripomína nám, že mu už patríme a že nič, ani zlo a smrť, nás nemôže od neho odlúčiť. Osvojme si teda tento zvyk zavolať kňaza, aby prišiel k našim chorým - nehovorím o chorých s troj-štvordňovou chrípkou, ale o vážne chorých -, a tiež k našim starkým a udelil im túto sviatosť, túto útechu, túto Ježišovu silu ísť ďalej. Urobme tak. Ďakujem.“ / Preložila: sr. Agnes Jenčíková CJ
Výzva Venezuele
Pri dnešnej generálnej audiencii vo Vatikáne Svätý Otec vyzval k zastaveniu násilia a národnému zmiereniu vo Venezuele. V závere svojho príhovoru pred zaplneným námestím sv. Petra predniesol nasledujúci apel:
„S osobitným znepokojením sledujem, čo sa v týchto dňoch odohráva vo Venezuele. Veľmi si želám, aby čím skôr prestalo násilie a nevraživosť a aby sa venezuelský ľud, počnúc zodpovednými politikmi a inštitúciami, podujal na nastolenie národného zmierenia, prostredníctvom vzájomného odpustenia a úprimného dialógu, ktorý bude rešpektovať pravdu a spravodlivosť a bude schopný čeliť konkrétnym témam pre spoločné dobro. Uisťujem o svojej stálej a vrúcnej modlitbe osobitne za tých, ktorí prišli o život pri zrážkach a za ich rodiny. Vyzývam všetkých veriacich, aby sa obracali k Bohu modlitbami cez materinský príhovor Panny Márie z Coromota, aby krajina urýchlene znovunadobudla mier a svornosť.“
Protivládne protesty vo Venezuele si doteraz vyžiadali približne 15 obetí a 140 zranených. Ako informovala agentúra Fides, sociálna kríza zapríčinila počas troch týždňov sériu vážnych problémov práve v pohraničných oblastiach, kde obyvateľstvo čelí nedostatku jedla, čiastočnému blokovaniu prostriedkov komunikácie, ako aj veľkému náporu obyvateľov pôvodom z Kolumbie. „Sme znepokojení situáciou Kolumbijčanov, ktorí boli vyhostení z Venezuely. Majú rodiny vo Venezuele, a keď ich zoberú, aby ich deportovali, zoberú im ich dokumenty a potom pošlú do Kolumbie, čo povedie ku konfliktu,“ vysvetlil Mons. Julio César Vidal Ortiz, biskup Cúcuty. Keďže do pohraničných oblastí prichádzajú takmer bez ničoho, miestna Cirkev sa im snaží pomôcť poskytovaním stravy aj v spolupráci s pátrami Scalabriniánmi. „Spoločne sa modlíme a organizujme cirkevné stretnutie s pevným odhodlaním podať našou prítomnosťou svedectvo pokoja. Pôjde o stretnutie všetkých biskupov diecéz pri hraniciach Venezuely, od Maracaiba po Apure, so všetkými biskupmi pri hraniciach Kolumbie, Guajiry a Arauca,“ dodal Mons. Ortiz.
