Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje pojem "eutanázia" v článkoch 2276 - 2279. Konkrétne uvádza, že tí, ktorých "životná sila sa zmenšila alebo oslabla, vyžadujú si osobitnú úctu. Choré alebo telesne či mentálne postihnuté osoby treba podporovať, aby mohli, pokiaľ je to možné, viesť normálny život (2276)." "Priama eutanázia nech by na ňu boli akékoľvek dôvody a použili sa akékoľvek prostriedky spočíva v usmrtení telesne alebo mentálne postihnutých, chorých alebo umierajúcich. Je morálne neprijateľná. Takisto aj konanie alebo zanedbanie, ktoré samo osebe alebo zámerne zapríčiňuje smrť s cieľom skončiť bolesť, je vraždou, ktorá je v závažnom rozpore s dôstojnosťou ľudskej osoby a s úctou kživému Bohu, jej Stvoriteľovi. Omyl v úsudku, do ktorého možno s dobrým úmyslom upadnúť, nemení povahu tohto vražedného činu, ktorý treba vždy odsúdiť a vylúčiť (2277)," píše sa v ďalšom článku.

Prerušenie nákladných, nebezpečných, mimoriadnych alebo vzhľadom na očakávané výsledky neúmerných liečebných procedúr môže byť oprávnené. Je to odmietnutie „liečby za každú cenu. Nechce sa tým spôsobiť smrť, iba sa prijme, že jej nemožno zabrániť. Rozhodnutie má urobiť chorý, ak je na to oprávnený a je toho schopný; v inom prípade tí, ktorí sú na to oprávnení podľa zákona, pričom majú vždy rešpektovať rozumnú vôľu a oprávnené záujmy chorého, uvádza článok 2278. "Ani keď sa smrť pokladá za veľmi blízku, nemožno oprávnene prerušiť liečenie, ktoré sa má zvyčajne poskytovať chorej osobe. Používanie utišujúcich liekov na zmiernenie utrpenia umierajúceho, hoci aj s rizikom, že sa mu tým skráti život, môže byť morálne v zhode s ľudskou dôstojnosťou, ak nie je smrť chcená ani ako cieľ, ani ako prostriedok, ale sa iba predvída a pripúšťa sa ako nevyhnutná. Liečby, ktoré zmierňujú bolesti, sú jednou z vynikajúcich foriem nezištnej lásky. Z tohto dôvodu ich treba podporovať," uvádza článok 2279.

Dôležitým textom v tejto diskusii je spoločné vyhlásenie Komisie pre otázky bioetiky Konferencie biskupov Slovenska a zástupcovia Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, ktoré je z roku 2000. "Eutanázia ako úmyselné usmrtenie ťažko chorého, trpiaceho človeka lekárom zvyčajne na priamu žiadosť pacienta, úplne popiera ľudskú dôstojnosť i hodnotu života chorého. To sa navyše deje v čase, keď je chorý vzhľadom na svoj stav fyzicky, psychicky i duchovne najzraniteľnejší. Eutanázia predstavuje dezerciu (útek) lekára, zdravotníkov i rodinných príslušníkov od chorého práve vtedy, keď ich prítomnosť, pomoc a solidaritu najviac potrebuje," uvádza sa okrem v texte spoločného vyhlásenia, ktoré je možné nájsť v plnom znení ::TU::.

Do diskusie sa zapojila aj Rada hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku. Vo vyhlásení vyjadrila veľké znepokojenie nad prijatím zákona o eutanázii detí v Belgickom kráľovstve, ktorý bol prijatý ich parlamentom 13. februára 2014. Týmto rozhodnutím podľa nej dochádza k veľmi nebezpečnému etickému a právnemu precedensu v Európe. "Učenie Katolíckej cirkvi je v tejto oblasti v článku 2277 Katechizmu Katolíckej cirkvi nekompromisné: „Priama eutanázia – nech by na ňu boli akékoľvek dôvody a použili sa akékoľvek prostriedky – spočíva v usmrtení telesne alebo mentálne postihnutých, chorých alebo umierajúcich. Je morálne neprijateľná.“ Amorálnosť tohto zákona je podčiarknutá tým, že ide o nevinné a bezbranné deti. Kto má právo rozhodnúť za nich o ukončení ich života? Rada hierarchov v tejto súvislosti vyzýva všetkých ľudí dobrej vôle k ochrane života od počatia po prirodzenú smrť," uvádza Rada hierarchov.

( TK KBS, kkc; ml ) 20140217027   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]