Vatikán 5. februára (RV) Generálna audiencia Svätého Otca Františka v stredu 5. februára opäť zaplnila Námestie sv. Petra pútnikmi. Pre dážď sa časť z nich, najmä starší a chorí, zhromaždili v Aule Pavla VI., kde sa pri nich Svätý Otec pristavil ešte pred začiatkom programu na námestí. Ten sa začal čítaním z Matúšovho evanjelia, pri ktorom vo viacerých jazykoch zaznel úryvok Ježišových slov ustanovenia eucharistie. V rámci cyklu o siedmich sviatostiach dnes Svätý Otec František venoval katechézu téme Eucharistie, ktorú predstavil ako hostinu pri spoločnom stole. Prinášame ju v plnom znení: „Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dobrý deň, hoci to nie je pekný deň, však? Je trochu škaredo! Dnes vám budem hovoriť o Eucharistii. Eucharistia je v srdci „kresťanskej iniciácie“ spolu s krstom a sviatosťou birmovania a ustanovuje žriedlo samotného života v Cirkvi. Z tejto sviatosti lásky totiž vyviera každá opravdivá cesta viery, spoločenstva a svedectva.
To, čo vidíme keď sa schádzame na slávenie Eucharistie, svätej omše, nám už dáva tušiť, čo sa chystáme prežívať. V strede priestoru určeného pre slávenie sa nachádza oltár, čo je vlastne stôl, pokrytý obrusom, a toto nás vedie k myšlienke na hostinu. Na stole sa nachádza kríž, aby nám naznačil, že na tom oltári sa obetuje Kristova obeta: on je duchovným pokrmom, ktorý sa tam prijíma v podobe znakov chleba a vína. Vedľa stola sa nachádza ambón, čiže miesto, z ktorého sa hlása Božie slovo: toto nám naznačuje, že sa tam schádzame počúvať Pána, ktorý sa prihovára prostredníctvom Svätého písma, a tak pokrmom, ktorý prijímame je aj jeho Slovo.
Slovo a chlieb sa počas svätej omše stávajú jedným celkom, ako pri Poslednej večeri, keď sa všetky Ježišove slová, všetky znamenia, ktoré urobil, sústreďujú v geste lámania chleba a obetovania kalicha, v anticipácii obety kríža, a v týchto slovách: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo... Vezmite a pite, toto je moja krv“.
Ježišovo gesto uskutočnené pri Poslednej večeri je vrcholným vďakyvzdaním Otcovi za jeho lásku, za jeho milosrdenstvo. Vďakyvzdanie sa po grécky povie eucharistia. A preto sa táto sviatosť nazýva Eucharistiou: je to vrcholné vďakyvzdanie Otcovi, ktorý nás tak veľmi miloval, že nám dal svojho Syna, z lásky. Preto slovo Eucharistia v sebe zahŕňa celé to gesto, ktoré je spoločným gestom Boha a človeka, gestom Ježiša Krista, pravého Boha a pravého človeka.
Takže eucharistické slávenie je oveľa viac než prostá hostina: je to pamiatka Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania, ústredné tajomstvo spásy. „Pamiatka“ neznamená len spomienku, jednoduché pripomenutie, ale chce zdôrazniť, že vždy, keď slávime túto sviatosť, zúčastňujeme sa na tajomstve Kristovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Eucharistia predstavuje vrchol Božieho spásneho konania: Pán Ježiš, ktorý sa pre nás stáva rozlámaným chlebom, na nás vylieva všetko svoje milosrdenstvo a svoju lásku, aby tak obnovil naše srdce, náš život a spôsob, akým žijeme náš vzťah s ním a s našimi bratmi. Práve preto, zvyčajne keď sa pristupuje k tejto sviatosti, hovorí sa o „svätom prijímaní“, o „vytváraní spoločenstva“ [lat. communio - spoločenstvo, spojenie, pozn. prekl.]. To znamená, že mocou Ducha Svätého nás účasť pri eucharistickom stole jedinečným a hlbokým spôsobom zjednocuje s Kristom, vďaka čomu môžeme už teraz vopred zakusovať plné spoločenstvo s Otcom, ktoré bude charakterizovať nebeskú hostinu, kde so všetkými svätými budeme prežívať slávu v kontemplovaní Boha z tváre do tváre.
Drahí priatelia, nikdy sa Pánovi dosť neodvďačíme za dar, ktorý nám dal v Eucharistii! Je to veľmi veľký dar a práve preto je veľmi dôležité prichádzať v nedeľu na svätú omšu, ísť na omšu nielen sa modliť, ale tiež prijať sväté prijímanie, tento chlieb, ktorý je telom Ježiša Krista a ktorý nám dáva spásu, odpúšťa nám, zjednocuje nás s Otcom. Je pekné takto robiť. A každú nedeľu prichádzajme na svätú omšu, pretože je to deň zmŕtvychvstania Pána. Preto je nedeľa pre nás taká dôležitá. A cez Eucharistiu cítime práve túto príslušnosť k Cirkvi, k Božiemu ľudu, k Božiemu telu, k Ježišovi Kristovi.
Nikdy nevyčerpáme všetku jej hodnotu a bohatstvo. Prosme ho teda, nech táto sviatosť naďalej udržiava živú jeho prítomnosť v Cirkvi a formuje naše spoločenstvá v láske a v jednote, podľa Otcovho srdca. Toto konáme po celý život, no začína sa to dňom Prvého svätého prijímania. Je dôležité, aby sa deti dobre pripravili na Prvé sväté prijímanie a aby žiadne dieťa na ňom nechýbalo, pretože je to prvý krok k tejto silnej príslušnosti k Ježišovi Kristovi, po krste a sviatosti birmovania. Ďakujem!“ / Preložila: Zuzana Klimanová
*
Na záver generálnej audiencie Svätý Otec udelil prítomným apoštolské požehnanie. Vyjadril tiež svoju podporu tým, ktorých postihli záplavy v oblasti Ríma a stredného Talianska.
