Bratislava - Vajnory 7. januára (TK KBS) V Bratislave - Vajnoroch pripravili v nedeľu 5. januára spomienkové stretnutie pri príležitosti výročných dní dona Titusa Zemana. Na začiatok januára totiž pripadá 99. výročie jeho narodenia (4. januára 1915) a 45. výročie jeho smrti (8. januára 1969). Na výročie jeho smrti chystajú spomienkovú svätú omšu vo farskom kostole Márie Pomocnice kresťanov v Bratislave - Miletičovej (o 18:00 h). Vo Vajnoroch po ďakovnej modlitbe v kostole nad kryptou, kde sú telesné ostatky Božieho služobníka, nasledovalo zamyslenie sa na cintoríne pri hrobe, kde bol don Titus Zeman pochovaný. Spomienka pokračovala prednáškou na tému „Spiritualita Titusa Zemana“, ktorú predniesol vicepostulátor procesu don Jozef Slivoň. "O Titusovi Zemanovi môžeme hovoriť ako o Božom služobníkovi s povesťou mučeníka, tak nám to bolo povedané z Kongregácie pre kauzy svätých," povedal don Slivoň na spomienkovom stretnutí, na ktorom sa v rodisku Božiehío služobníka stretlo vyše sto jeho ctiteľov - príbuzní, rodáci Vajnorčania, a tiež viacerí členovia saleziánskej rodiny vrátane provinciála saleziánov, dona Karola Maníka, a provinciálky sestier saleziánok sr. Jany Kurkinovej. Prítomným v sále farského Klubu Titusa Zemana poukázal na hlbokú ľudskosť i na hlboký vzťah k Bohu, ktoré Boží služobník prežíval. „Základom toho ľudského bol pevný charakter, ktorý sa prejavoval v múdrosti, čestnosti, pravdovravnosti, spravodlivosti, v miernosti a vo veľkej morálnej sile. Základom toho Božieho bola hlboká viera v stálu prítomnosť dobrotivého Boha."
Centrom témy bolo uvažovanie nad saleziánskou spiritualitou, ktorú don Titus prijal a naplno prežíval. Don Slivoň rozvinul túto dimenziu do siedmych bodov, ktoré boli súčasťou duchovného života Božieho služobníka - bol dobrým pastierom, ktorému záležalo na každej ovečke; v centre jeho úsilia bola pastoračná láska a túžba zachraňovať, sprevádzaná mladíckym dynamizmom; uskutočňoval preventívny systém – pravdy vysvetľoval, ponúkal prostriedky milosti a vždy dal pocítiť otcovskú a priateľskú starostlivosť; vedel sa zriekať a neúnavne pracovať; až do posledného dychu patril saleziánskym adresátom; bol príkladný v odpúšťaní; posilu a istotu čerpal z hlbokého vzťahu s Pánom Ježišom v Eucharistii a dôverujúc Panne Márii Pomocnici.
Ako zhrnutie vicepostulátor don Slivoň uviedol: Titus Zeman „chcel ísť za Ježišom a preto bol ochotný zaprieť seba samého, vziať svoj kríž a nasledovať ho až po smrť; keď sprevádzal emigrujúcich bohoslovcov bol si vedomý toho, že ho to môže stáť aj život, bol odhodlaný pre mučeníctvo z lásky k Bohu a blížnym. A napokon v láske k blížnym bol milosrdný, empatický a vynaliezavý, lebo mu išlo o ich záchranu.“ Provinciál saleziánov krátko predstavil niektoré aktivity, ktoré skupina mladých spolubratov rozvíja, aby sa poznanie o živote a povesť mučeníctva dona Titusa šírili aj medzi mladšou generáciou. Prítomných krátko pozdravila aj provinciálka sestier saleziánok. Helena Barátová, ktorá spolupracuje na procese blahorečenia, poinformovala prítomných o niektorých veciach z priebehu rímskej fázy procesu, najmä o tom, čo je a z čoho sa skladá tzv. Pozício, súhrnný dokument o kandidátovi blahorečenia. Práve na tomto dokumente sa aktuálne v Ríme pracuje.
Titus Zeman zomrel pred 45 rokmi v Bratislave – Vajnoroch 8. januára 1969. Viac o Božom služobníkovi ako aj o procese jeho blahorečenia prináša stránka www.tituszeman.sk.
TK KBS informovali Rastislav Hamráček SDB a Peter Novák
