Vatikán/Slovensko 18. decembra (TK KBS/RV) Svätý Otec František v utorok uznal autentickosť zázraku na príhovor Božej služobníčky Márie Terézie Demjanovičovej (1901 – 1927), rehoľnej sestry z Kongregácie charitatívnych sestier sv. Alžbety, pôvodom z New Jersey v USA. Ide o americkú rehoľnú sestru, ktorej korene siahajú do Bardejova. Rodičia sestry Demjanovičovej sa krátko po svadbe vysťahovali do Spojených štátov amerických. Postulátorom kauzy bol istý čas dnes už zosnulý slovenský františkán – minorita, Mons. Daniel Faltin, rodák z Kuriman pri Levoči. Pri tejto príležitosti prinášame spracovanie témy o rehoľnej sestre Demjanovičovej. Informácie pochádzajú od Františka Sočufku SJ a Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu. Páter Štefan Senčík, jezuitský teológ a publicista (12.12.1920 - 15.11.2001) je autorom početných publikácií z oblasti cirkevných dejín, homiletických pastoračných úvah, štúdií o slovenských velikánoch. Svojho času medzi krajanmi v zahraničí veľký záujem vzbudila jeho kniha Miriam Terézia Demjanovičová, ktorá vyšla v roku 1959. Doplnená a upravená vyšla pod názvom Kvet z bardejovských záhonov v troch vydaniach v rokoch 1972, 1975 a 1981. Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda vydal v roku 1981 jeho dielo o budúcej blahoslavenej s názvom: Na ceste za väčšou dokonalosťou. Do knihy prispel aj kňaz slovenského pôvodu v USA, brat Miriam Terézie, Mons. Karol C. Demjanovič. Páter Senčík knihou o sestre Miriam Demjanovičovej z rehole Milosrdných sestier svätej Alžbety prispel k poznaniu jej osoby. Hoci bola gréckokatolíckeho vyznania, vstúpila do rehole latinského bradu. Sestra Miriam zomrela 8. mája 1927. Odvtedy sa jej meno stalo známym v mnohých krajinách. Jej spisy – konferencie -boli preložené do holandštiny, francúzštiny, španielčiny, ba aj do čínštiny.
Koncom 19. storočia Slováci húfom odchádzali do cudzieho sveta, väčšinou do Ameriky a Kanady. Odchádzali celé rodiny, odchádzali slobodní mládenci i dievčatá. Vyháňala ich bieda a útlak. Išli v mene Božom. Verili v Božiu prozreteľnosť. Východné Slovensko dalo svetu najviac vysťahovalcov. V skupine, ktorá prišla do USA v máji 1884, bol aj mladý manželský pár – Alexander a Johana, rodená Suchá, Demjanovičovi. Zosobášili sa len pred niekoľkými mesiacmi vo svojom rodnom meste Bardejove. Nebola to však ich svadobná cesta. Mali svoje plány, chceli si zarobiť a vrátiť sa domov. Človek mieni, ale Pán Boh mení. Alexander bol obuvníkom. Život v Amerike bol však iný ako v rodnom meste. Usadili sa v malom meste Bayonne, kde sa nachádzal gréckokatolícky kostol a kde sa slúžili sväté omše ako u nich doma, v Bardejove. Pre nich to znamenalo mnoho – každú nedeľu mohli duchovne pookriať a nabrať síl do každodenného tvrdého života.
Demjanovičovci mali sedem detí. Dve zomreli v útlom veku. Otec musel zanechať remeslo a pracoval v olejovej rafinérii. Rodičia boli pracovití a príkladní pre deti. Držali sa svojho duchovného dedičstva, svojej viery a náboženských zvykov. Cez týždeň sa pracovalo, v nedeľu svätilo. Po presťahovaní sa do nového domu, dosť vzdialeného od gréckokatolíckeho kostola, deti začali navštevovať rímskokatolícky kostol. Otec Terézie zomrel v roku 1925. Matka umrela sedem rokov predtým - v novembri 1918.
Miriam Terézia sa narodila ako siedme dieťa – 26. marca 1901. Pokrstená bola o päť dní neskôr v rodnom dome. Vtedy, ako je zvykom vo východnej cirkvi, dostala aj sviatosť birmovania. Udelil jej ich gréckokatolícky kaplán Teodor Štefan. Terézia, živé dieťa, vyrastala v dobrej katolíckej rodine, v prostredí presiaknutom hlbokou vierou a nenútenou nábožnosťou. Bola bystrá, a preto ju už ako 4-ročnú prijali do ľudovej školy. V roku 1913 ju rodičia zapísali na štvorročnú štátnu strednú školu v Bayonne. Maturovala tu v januári 1917.
V amerických štátnych školách sa nevyučuje náboženstvo. Každá katolícka farnosť sa stará o náboženskú východu detí na osobitných hodinách náboženstva, ktoré deťom dávajú rehoľné sestry alebo laickí učitelia. Teréziu učil náboženstvo gréckokatolícky kňaz. Po maturite a po skončení učiteľskej akadémie, keď jej medzitým zomrela aj mama, a po dlhom rozlišovaní a modlitbách, 8. decembra 1924 sa rozhodla vstúpiť do rehoľnej kongregácie milosrdných sestier svätej Alžbety.
Do noviciátu ju prijali krátko po smrti jej otca, 11. februára 1925. Spovedníkom jej bol benediktín, páter Bradley, ktorý si veľmi skoro uvedomil, že má do činenia s omilostenou dušou. Jej túžbou, vplyvom jezuitskej spirituality, ktorú denne počúvala v rámci duchovného čítania, bolo stať sa svätou. Nie však v očiach svojich spolusestier, ale v skrytosti, iba pred Pánom Bohom.
Rehoľný život Terézie Demjanovičovej bol veľmi krátky. Trval iba dva roky a tri mesiace – od 11. februára 1925 do 8. mája 1927. Svätosť sa však nemeria rokmi. Heslom jej života bolo od detstva plniť Božiu vôľu. Žila duchom modlitby. Zomrela na komplikovaný zápal slepého čreva a pochovali ju na kláštornom cintoríne.
Od svojej smrti si získala sestra Miriam Terézia Demjanovičová veľmi veľa priateľov po celom svete. Boli zaznamenané početné milosti a uzdravenia, ktoré sa pripisujú jej orodovaniu. Jej starší brat a kňaz Karol Demjanovič našiel v jej pozostalostiach viacero zápiskov a poznámok mystického charakteru zameraných na kresťanskú dokonalosť, ktoré v roku 1928 vydal v knihe pod názvom Greater Perfection (Väčšia dokonalosť).
Na podnet vtedajšieho biskupa rímskokatolíckej diecézy v Patersone v New Jersey Mons. Thomasa McLaughlina sa krátko po skončení Druhej svetovej vojny začali prípravné práce na beatifikáciu sestry Miriam Terézie Demjanovičovej. V júni 1980 Kongregácia pre svätorečenia pri Svätej stolici vo Vatikáne vydala dekrét, v ktorom bolo predstaveným rímskokatolíckej diecézy v Patersone oznámené, že sa proces beatifikácie začal. Na podporu blahorečenia sestry Miriam Terézie Demjanovičovej bola v Kláštore milosrdných sestier sv. Alžbety v Convent Station založená Modlitbová liga, ktorá prostredníctvom svojich letákov rozšírila do tisícich katolíckych domácností po celých USA, ale aj na Slovensku, modlitbu za jej blahorečenie.
Pápež Benedikt XVI. 10. mája 2012 promulgoval nové dekréty káuz svätorečenia. Rozšíril tak zoznam nových svätých a blahoslavených. V dvanástich prípadoch išlo o uznania hrdinských čností, okrem iných aj rehoľnej sestry Demjanovičovej. Prisúdením hrdinského stupňa čností je Božej služobnici sestre Miriam Terézii Demjanovičovej udelený titul „ctihodná” (venerabilis).
Jeho nástupca, pápež František, autorizoval 17. decembra 2013 pri audiencii prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kard. Angela Amata SDB autorizoval Kongregáciu pre kauzy svätých zverejniť dekréty, ktorý potvrdzuje zázrak na príhovor Božej služobníčky Márie Terézie Demjanovičovej (1901 – 1927), rehoľnej sestry z Kongregácie charitatívnych sestier sv. Alžbety, pôvodom z New Jersey v USA. Jej blahorečenie sa uskutoční v USA v septembri alebo októbri 2014.
Zdroje: František Sočufka / Archív RV SK
