Vatikán 10. novembra (RV) V nedeľu 10. novembra sa Námestie Svätého Petra vo Vatikáne zaplnilo mimoriadne veľkým počtom veriacich. Svätý Otec František sa v príhovore pred modlitbou Anjel Pána zameral na otázku viery vo večný život, pričom vychádzal z úryvku Lukášovho evanjelia (Lk 20,27-38) na danú nedeľu. Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka:
"Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium dnešnej nedele nám predstavuje Ježiša vystaveného tlaku saducejov, ktorí popierali vzkriesenie. Práve s otázkou na túto tému sa obracajú na Ježiša, aby ho uviedli do pomykova a zosmiešnili vieru vo vzkriesenie z mŕtvych. Vychádzajú z fiktívneho prípadu: „Istá žena mala sedem manželov, ktorí jeden za druhým umreli“. Ježiša sa pýtajú: „Ktorému z nich bude žena manželkou po svojej smrti?“ Ježiš, neustále mierny a trpezlivý, ponajprv odpovedá, že život po smrti nemá rovnaké vlastnosti ako ten pozemský. Večný život má odlišný charakter, má iný rozmer, v ktorom okrem iného nebude už viac manželstvo, ktoré je viazané na našu existenciu na tomto svete. Vzkriesení – hovorí Ježiš – budú ako anjeli a budú žiť v inom stave, ktorý teraz nemôžeme zakúsiť, ani si ho predstaviť. Takto im to Ježiš vysvetlil.
No potom Ježiš prechádza takpovediac do protiútoku. Robí to tak, že cituje Sväté písmo s takou jednoduchosťou a originálnosťou, že nás to napĺňa obdivom voči nášmu Učiteľovi, jedinému Učiteľovi! Dôkaz o vzkriesení Ježiš nachádza v príbehu o Mojžišovi a horiacom kre (porov. Ex 3,1-6), tam, kde sa Boh zjavuje ako Boh Abraháma, Izáka a Jakuba. Božie meno sa viaže na mená mužov a žien, s ktorými si vytvára puto, a toto puto je silnejšie ako smrť. A my môžeme povedať, že je to aj Boží vzťah s nami, s každým z nás: On je náš Boh! On je Boh každého jedného z nás! Je to akoby on nosil naše meno. Jemu sa páči vysloviť ho, a toto predstavuje zmluvu. Tu vidíme, prečo Ježiš tvrdí: „Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ (Lk 20,38) A toto je rozhodujúce puto, zásadne dôležitá zmluva, zmluva s Ježišom: on sám je Zmluva, on sám je Život a Vzkriesenie, pretože svojou ukrižovanou láskou zvíťazil nad smrťou. V Ježišovi nám Boh darúva večný život, darúva ho všetkým, a všetci vďaka nemu majú nádej na život, ktorý je ešte opravdivejší než tento. Ten život, ktorý nám Boh pripravuje, nie je nejakým jednoduchým skrášlením tohto prítomného. Ten život presahuje našu predstavivosť, pretože Boh nás neprestajne udivuje svojou láskou a svojím milosrdenstvom.
Teda to, čo nadíde, je presným opakom očakávania saducejov. Nie tento život je meradlom pre večnosť, pre ten iný život, ktorý nás čaká, ale práve večnosť, ten iný život, osvetľuje a dáva nádej pozemskému životu každého z nás! Ak hľadíme iba ľudským okom, máme sklon povedať, že ľudská púť vedie od života smerom k smrti. To sa vidí! No je to iba pokiaľ pozeráme ľudským okom. Ježiš obracia naruby túto perspektívu a potvrdzuje, že naše putovanie vedie zo smrti do života: do plného života!
Sme na ceste, na púti smerom k plnému životu a tento plný život je to, čo nám svieti na našej ceste! Smrť sa teda nachádza vzadu, za naším chrbtom, nie pred nami. Pred nami je Boh živých, Boh zmluvy, Boh, ktorý nosí moje meno, naše meno. Tak ako povedal: „Ja som Boh Abraháma, Izáka, Jakuba“, je to Boh aj s mojím menom, s tvojím, tvojím i tvojím [gesto k poslucháčom] menom, s naším menom. Boh živých!
Definitívna je porážka hriechu a smrti, začiatok nového času radosti a svetla bez konca. No už na tejto zemi, v modlitbe, vo sviatostiach, v bratstve, stretávame Ježiša a jeho lásku, a takto môžeme zakusovať ako predchuť niečo zo života po vzkriesení. Keď zakusujeme jeho lásku a jeho vernosť, v našom srdci sa rozpaľuje a narastá ako oheň viera vo vzkriesenie. Vskutku, ak je Boh verný a miluje, nemôže byť takým len na obmedzený čas: vernosť je večná, nemôže sa zmeniť. Božia láska je večná, nemôže sa zmeniť! Nie je na obmedzený čas, je navždy! Je tu pre napredovanie! On je navždy verný a čaká na každého jedného z nás, každého z nás sprevádza touto večnou vernosťou.
*
Po zvyčajnej modlitbe Anjel Pána a apoštolskom požehnaní pripomenul osobnosť sestry Márie Terézie Bonzelovej, ktorá v 19. storočí založila kongregáciu Chudobných sestier františkánok ustavičnej poklony. Ako zdôraznil, rehoľná sestra, ktorej blahorečenie sa práve v túto nedeľu koná v nemeckom Paderborne, vynikala úctou k Eucharistii: „Eucharistia bola zdrojom, z ktorého čerpala duchovnú energiu na to, aby sa s neúnavnou láskou venovala slabším. Oslavujme Pána za jej svedectvo!“
Svätý Otec reagoval aj na tragédiu spôsobenú tajfúnom v oblasti Filipín: „Chcem uistiť o mojej blízkosti obyvateľov Filipín a okolia, zasiahnutých ničivým tajfúnom. Žiaľ, obetí je mnoho a škody sú obrovské. Modlime sa chvíľu v tichosti - potom sa obrátime na Pannu Máriu - za týchto našich bratov a sestry, a usilujme sa, aby sa k nim dostala aj naša konkrétna pomoc. Modlime sa v tichosti.“
Po modlitbe v tichu sa Svätý Otec spolu s veriacimi pomodlil Zdravas Mária.
Pápež František pripomenul aj smutné výročie protižidovského pogromu, ktorý sa udial v roku 1938 v Nemecku, Rakúsku a českom pohraničí: „Dnes je 75. výročie tzv. „Krištáľovej noci“. Násilnosti v noci z 9. na 10. novembra 1938 proti Židom, ich synagógam, príbytkom a podnikom sa stali smutným míľnikom na ceste vedúcej k tragédii Šoa. Obnovme našu blízkosť a solidárnosť so židovským ľudom, našimi staršími bratmi, a prosme Boha, aby nám pamiatka minulosti, pamiatka minulých hriechov, pomohla k stálej ostražitosti pred každou formou nenávisti a netolerancie.“
Preložil: Jozef Bartkovjak SJ
