Vatikán 7. novembra (RV) Radosť Boha je v nájdení stratenej ovečky, pretože má „slabosť lásky“ voči tým, ktorí sa stratili. Túto myšlienku rozviedol dnes ráno Svätý Otec František v homílii svätej omše v kaplnke Domu sv. Marty. V komentári k podobenstvu o stratenej ovci a stratenej drachme (Lk 15,1-10) Svätý Otec vysvetľuje postoj zákonníkov a farizejov, ktorí sa pohoršovali nad tým, čo robil Ježiš a reptali proti nemu: ‚Tento človek je nebezpečný‘, jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi, ‚uráža Boha, znesväcuje poslanie proroka, aby sa priblížil k týmto ľuďom‘. Ježiš vie, že to šomranie ‚zaváňa pokrytectvom‘: „Na šomranie odpovedá radostným podobenstvom. Štyrikrát v tomto malom úryvku je slovo radosť. Akoby povedal: ‚Vy sa pohoršujete na tomto, ale môj Otec sa raduje.‘ Toto je najhlbší odkaz podobenstva: radosť Boha. On je Bohom, ktorému sa nepáčia straty, a preto, aby nikoho nestratil, ide a hľadá. Je Bohom, ktorý vyhľadáva. Hľadá všetkých tých, ktorí sú ďaleko od neho. Ako pastier, ktorý ide hľadať stratenú ovcu.“
Toto robí Boh, zdôraznil Svätý Otec v homílii, ide a hľadá, aby pozval na hostinu všetkých, dobrých i zlých. „Nedopustí stratu ani jedného z tých, čo sú jeho. Toto bude aj Ježišova modlitba, na Zelený štvrtok: ‚Otče, aby sa nestratil ani jeden z tých, ktorých si mi dal‘. On je Bohom, ktorý sa vydáva na cestu, aby nás hľadal. A má určitú slabosť lásky voči tým, ktorí sú najviac vzdialení, ktorí sú stratení... Ide a hľadá ich. A ako hľadá? Hľadá až do konca, ako ten pastier, ktorý ide v tme, hľadá, až nájde. Alebo ako žena, ktorá, keď stratí drachmu, rozsvieti lampu, povymetá dom a starostlivo hľadá. Takto hľadá Boh. Toto je môj syn, nechcem ho stratiť, je môj! A toto je náš Otec: vždy nás hľadá.“
Potom, keď ovcu nájde, prinesie ju späť do ovčinca k ostatným. A nikto nemá hovoriť: ‚Ty si tá stratená‘, ale: ‚Si jedna z nás‘, pretože on jej prinavracia všetku jej dôstojnosť. Niet tam nijakého rozdielu, pretože Boh každého, koho našiel, začlení späť. Z tohto má Boh radosť. „Radosťou Boha nie je smrť hriešnika, ale jeho život. To je radosť. Ako ďaleko boli títo ľudia, ktorí reptali proti Ježišovi, ako ďaleko od Božieho srdca! Nepoznali ho. Mysleli si, že sú nábožní, dobrí ľudia, dokonca vzdelaní... Často však predstierajúci vzdelanosť, nie? Toto je pokrytectvo šomrania. Naopak radosť Otca, Boha, je radosť lásky, lásky k nám. ‚Ale, ja som hriešnik, urobil som toto, tamto!‘ ‚Ale ja ťa mám aj tak rád a idem ťa hľadať a zavediem ťa domov.‘ Toto je náš Otec. Pamätajme na to.“
