Vatikán 9. októbra (TK KBS) Svätý Otec František pri generálnej audiencii 9. októbra 2013 na Námestí sv. Petra pokračoval v katechézach v rámci Roka viery. Opäť sa zameral na článok viery týkajúci sa Cirkvi, tentoraz na jej „katolíckosť“. Nasleduje plné znenie katechézy:Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Vidím, že dnes v tomto daždivom počasí ste odvážni! Výborne! Blahoželám!
„Verím Cirkev jednu, svätú, katolícku....“ Dnes sa pristavíme, aby sme sa zamysleli nad touto známkou Cirkvi, ktorej hovoríme „katolícka“: nad katolíckosťou. V prvom rade, čo znamená slovo „katolícky“? Pochádza z gréckeho „kath´olón“, čo značí „v súlade s celkom“, teda všeobecnosť. V akom zmysle sa táto všeobecnosť vzťahuje na Cirkev? V akom zmysle je Cirkev katolícka? Dotknem sa troch základných významov.
1. Prvý. Cirkev je katolícka, pretože je priestorom, domom, v ktorom sa ohlasuje celá viera, v ktorom sa spása, ktorú nám priniesol Kristus, ponúka všetkým. Cirkev nám umožňuje stretnutie s Božím milosrdenstvom, ktoré nás premieňa, pretože v je v nej prítomný Ježiš Kristus, ktorý jej dáva pravé vyznanie viery, plnosť sviatostného života, autentickosť kňazského úradu. V Cirkvi každý z nás nachádza to, čo potrebuje, aby veril, aby žil kresťanským životom, stal sa svätým, aby napredoval na každom mieste a v každom období.
Priblížme si túto skutočnosť príkladom rodinného života. Každý z nás dostáva v rodine všetko, čo prispieva k jeho rastu, dozrievaniu a životu. Nedá sa rásť osamote, nedá sa kráčať osamelo a v izolácii, pretože napredujeme a rastieme v spoločenstve, v rodine. A Cirkev je taká. V Cirkvi máme možnosť počúvať Božie slovo, v istote, že je posolstvom, ktoré nám daroval Pán. V Cirkvi môžeme stretnúť Pána vo sviatostiach, ktoré sú ako otvorené okná, prostredníctvom ktorých k nám vstupuje Božie svetlo, sú potokmi, z ktorých čerpáme Boží život. V Cirkvi sa učíme prežívať spoločenstvo a lásku, ktorá pochádza od Boha. Každý z nás sa môže dnes sám seba opýtať: Ako žijem v Cirkvi? Keď idem do kostola, je to akoby som išiel na štadión, na futbalový zápas? Alebo do kina? Nie! Je to niečo iné! Ako chodím do kostola? Ako prijímam dary, ktoré mi Cirkev ponúka, aby som rástol a dozrieval ako kresťan? Zúčastňujem sa na živote spoločenstva, alebo idem do kostola uzavretý do svojich problémov a izolujem sa od iných? Podľa tohto prvého významu je Cirkev katolícka, pretože je domovom všetkých. Všetci sú deťmi Cirkvi a všetci sú v tomto dome.
2. Druhý význam: Cirkev je katolícka, pretože je univerzálna, rozšírená v každej časti sveta a ohlasuje evanjelium každému mužovi a žene. Cirkev nie je elitnou skupinou, netýka sa iba niektorých. Cirkev sa neuzatvára, je poslaná ku každému človeku, k celému ľudstvu. Tá istá jediná Cirkev je prítomná aj vo svojich najmenších častiach. Každý môže povedať: katolícka Cirkev je prítomná v mojej farnosti, pretože aj ona je časťou univerzálnej Cirkvi, aj v nej je plnosť Kristových darov, viera, sviatosti, ministérium, je v spoločenstve s biskupom, s pápežom a je otvorená pre všetkých bez rozdielu. Cirkev sa nenachádza iba v tieni našej kostolnej veže, ale zahŕňa mnoho národov, ľudí, ktorí vyznávajú tú istú vieru, sýtia sa tou istou Eucharistiou, slúžia im tí istí pastieri. Cíťme sa byť prepojení so všetkými cirkvami, so všetkými malými či veľkými katolíckymi spoločenstvami na svete! Je to nádherné! A tiež si uvedomujme, že sme všetci účastní na misii, malé i veľké spoločenstvá, všetci musíme otvoriť svoje dvere a vychádzať von kvôli evanjeliu. Opýtajme sa: Čo robíme preto, aby sme druhým sprostredkovali radosť zo stretnutia s Pánom, radosť z príslušnosti k Cirkvi? Ohlasovať vieru a svedčiť o nej nie je úlohou niekoľkých, ale týka sa to mňa aj teba, každého z nás!
3. Tretia a zároveň posledná myšlienka: Cirkev je katolícka, pretože je „domom harmónie“, v ktorom sa jednota a rozmanitosť dokážu navzájom spojiť a vytvárať bohatstvo. Predstavme si symfóniu, ktorá je súzvukom a harmóniou a v ktorej spoločne znejú rôzne nástroje. Každý z nich si zachováva svoje nezameniteľné sfarbenie a tieto osobitosti zvuku vytvárajú niečo spoločné. Potom je tu niekto, kto to vedie, dirigent, a keď sa symfónia rozoznie, všetci hrajú v spoločnej harmónii, a pritom sa nestráca zvukový odtieň a osobitosť žiadneho z nástrojov, naopak, je docenená v maximálnej miere!
Tento pekný obraz nám pripomína, že Cirkev je ako veľký orchester, v ktorom je rozmanitosť: nie sme všetci rovnakí a nemáme byť všetci rovnakí. Všetci sme odlišní, inakší, každý má svoje vlastné schopnosti, a v tom spočíva krása Cirkvi. Každý prináša to svoje, čím ho obdaroval Boh, aby obohatil ostatných. Medzi jednotlivými zložkami je táto rozmanitosť, je to však rozmanitosť, ktorá neprináša konflikt, nie je protirečením. Je to mnohorakosť, ktorá dovolí, aby z nej vytvoril harmóniu Duch Svätý. On je pravý „hudobný majster“, on sám je harmónia.
Položme si otázku: prežívame v našich spoločenstvách súlad, alebo sa medzi sebou vadíme? Ako je to v mojom farskom spoločenstve, v mojom hnutí, tam, kde som začlenený v Cirkvi? Sú tam ohovárania? Ak tam vládne ohováranie, nie je to harmónia. Je to boj. A Cirkev nie je takáto. Cirkev je harmóniou všetkých. Nikdy neohovárajme jedni druhých, nevaďme sa. Prijmime toho druhého, pripusťme určitú správnu mnohorakosť, to, že niekto je odlišný, že jeden rozmýšľa tak a druhý onak. Veď v rámci tej istej viery sa dá zmýšľať aj takto.
Alebo sa snažíme o uniformitu vo všetkom? Uniformita však ubíja život. Život Cirkvi je mnohorakosť, a keď chceme túto uniformitu vnútiť všetkým, ničíme dary Ducha Svätého! Prosme Ducha Svätého, ktorý je samotným pôvodcom tejto jednoty v rozmanitosti, tejto harmónie, aby nás urobil vždy viac „katolíckymi“, čiže tými, ktorí sú v Cirkvi, ktorá je katolícka a univerzálna! Ďakujem.
