Rím 30. septembra (RV) V Ríme sa v nedeľu začalo XXVII. medzinárodné stretnutie za pokoj organizované Komunitou sv. Egídia na tému „Odvaha nádeje: náboženstvá a kultúry v dialógu“. Zúčastňuje sa na ňom viac ako 400 predstaviteľov veľkých náboženstiev a činiteľov politického a kultúrneho diania z viac ako 60 krajín. Viacerí z nich v nedeľu zaplnili Baziliku sv. Pavla za hradbami, v ktorej kardinál Agostino Vallini, vikár Svätého Otca pre Rímsku diecézu, predsedal eucharistickej slávnosti pri príležitosti tohto stretnutia. Spolu s ním koncelebrovali kardinál Sistach, barcelonský arcibiskup, a americký kardinál Harvey. Prítomní boli aj zástupcovia pravoslávia a protestantských spoločenstiev.
Slávnostné otvorenie stretnutia sa uskutočnilo včera popoludní v budove Auditória neďaleko Vatikánu. Súčasťou programu sú mítingy, rozhovory, či modlitbové stretnutia predstaviteľov rozličných náboženstiev. Podujatie sa skončí v utorok 1. októbra vyhlásením Apelu k pokoju z Ríma 2013. Účastníkov Medzinárodného stretnutia za pokoj dnes vo Vatikáne prijal aj Svätý Otec František.
V príhovore, ktorý predniesol, ocenil ich úsilie vynaložené počas uplynulých rokov a poďakoval sa im za ich ochotu nasledovať cestu, ktorú pred dvadsiatimi siedmimi rokmi začal Ján Pavol II. Pri tejto príležitosti prinášame plné znení príhovoru Svätého Otca:
"Vaše blaženosti, významní predstavitelia cirkví, cirkevných spoločenstiev a veľkých náboženstiev, s veľkou radosťou vám z celého srdca ďakujem, že ste sa rozhodli uskutočniť túto návštevu.
Žijete teraz intenzívnymi dňami tohto stretnutia, ktoré spája ľudí rozličných náboženstiev, a ktoré nesie príznačný a zaväzujúci názov: „Odvaha nádeje“. Opätovne ďakujem profesorovi Andreovi Riccardimu za slová privítania, ktoré vyslovil v mene vás všetkých, a spolu s ním aj Komunite sv. Egídia za to, že s húževnatosťou nasleduje cestu, ktorú naznačil blahoslavený Ján Pavol II. počas historického stretnutia v Assisi, a teda modlitbou a prácou v prospech pokoja naďalej udržiavať zažaté svetlo nádeje. Bolo to v roku 1986, v čase, keď bol ešte svet poznačený rozdelením do znepriatelených blokov, a keď pápež v tomto kontexte vyzval náboženských lídrov, aby sa modlili za pokoj: už nie viac jedni proti druhým, ale jedni vedľa druhých. Nemalo a nemohlo to zostať iba akýmsi ojedinelým stretnutím. Pokračovali ste na tejto ceste a prispeli ste k jej zvýšenému dynamizmu tým, že ste do dialógu zapojili význačné osobnosti všetkých náboženstiev, i laických a humanistických predstaviteľov.
Práve v týchto mesiacoch cítime, že svet potrebuje „ducha“, ktorý dal život tomuto historickému stretnutiu. Prečo? Pretože tak veľmi potrebuje pokoj. Nie, nemôžeme nikdy rezignovať pred bolesťou celých národov, rukojemníkov vojny, chudoby, vykorisťovania. Nemôžeme zostať ľahostajnými a bezmocnými svedkami drámy detí, rodín, starých ľudí, postihnutých násilím. Nemôžeme dopustiť, aby terorizmus držal vo svojej moci srdcia niekoľkých násilníkov, ktorí rozosievajú bolesť a smrť tak veľkému počtu ľudí. Osobitným spôsobom všetci nepretržite a dôrazne tvrdíme, že nemôže jestvovať nejaké náboženské ospravedlnenie násilia, nech už sa prejavuje akýmkoľvek spôsobom. Ako zdôraznil pápež Benedikt XVI. pred dvomi rokmi pri 25. výročí stretnutia v Assisi, je potrebné odstrániť všetky formy nábožensky motivovaného násilia a spoločne zabezpečiť, aby svet nepadol za obeť tomu násiliu, ktoré sa nachádza v každom takom projekte civilizácie, ktorý sa zakladá na odmietnutí Boha.
Ako vedúci predstavitelia rôznych náboženstiev môžeme urobiť veľa. My všetci nesieme zodpovednosť za pokoj! Modliť sa za pokoj a pracovať za pokoj! Náboženský vodca je vždy človekom pokoja, pretože prikázanie pokoja je hlboko zapísané v náboženských tradíciách, ktoré reprezentujeme. Čo však môžeme urobiť? Vaše každoročné stretnutie nám naznačuje cestu, ktorou je odvaha dialógu prinášajúca nádej. Vo svete, v spoločnosti je tak málo pokoja práve preto, že chýba dialóg, chýba úsilie zanechať malý horizont vlastných záujmov a otvoriť sa skutočnej a úprimnej komunikácii tvárou v tvár. K pokoju je potrebný húževnatý, trpezlivý, prenikavý, inteligentný dialóg, ktorým sa nič nestratí. Dialóg môže zvíťaziť nad vojnou. Dialóg umožňuje spolunažívanie ľudí rôznych generácií, ktoré sa často ignorujú; umožňuje spolužitie občanov pochádzajúcich z rôznych etnických skupín či vierovyznaní. Dialóg je cestou k pokoju. Lebo dialóg podporuje porozumenie, harmóniu, svornosť, pokoj. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby rástol, aby sa šíril medzi ľudí akéhokoľvek postavenia a presvedčenia, ako sieť pokoja, ktorá chráni svet a tých najzraniteľnejších.
Ako náboženskí predstavitelia sme povolaní k tomu, aby sme boli skutočnými „ľuďmi dialógu“, aby sme konali v prospech budovania pokoja nie ako vyjednávači, ale ako opravdiví prostredníci (mediátori). Vyjednávači sa snažia získať určitú zľavu u každej zo strán, aby nakoniec nadobudli nejaký zisk pre seba. Naopak prostredníci sú tí, ktorí si nenechávajú nič pre seba, ale veľkoryso sa rozdávajú, až kým sa nezoderú, vedomí si toho, že jediným ziskom je pokoj. Každý z nás je povolaný k tomu, aby sa stal tvorcom pokoja, aby zjednocoval a nie rozdeľoval, aby uhášal nenávisť namiesto jej prechovávania, aby otváral cesty dialógu a nestaval nové múry! Veďme dialóg, stretávajme sa pre budovanie kultúry dialógu a kultúry stretnutia vo svete.
Dedičstvo prvého stretnutia v Assisi, živené rok čo rok aj v rámci vášho putovania, ukazuje, ako je dialóg úzko spätý s modlitbou každého z vás. Dialóg a modlitba rastú alebo upadajú spoločne. Vzťah človeka s Bohom je školou i pokrmom pre dialóg s ľuďmi. Pápež Pavol VI. hovorieval o „nadprirodzenom pôvode dialógu“ a povedal: „Náboženstvo je vo svojej podstate vzťah medzi Bohom a človekom. Modlitba vyjadruje tento vzťah prostredníctvom dialógu“ (Encyklika Ecclesiam suam, 72). Pokračujme v modlitbe za pokoj vo svete, v Sýrii, na Blízkom východe, v mnohých krajinách sveta. Nech táto odvaha k pokoju daruje svetu odvahu nádeje, všetkým, ktorí trpia v dôsledku vojny, mladým, ktorí s obavami hľadia na vlastnú budúcnosť. Nech nás Všemohúci Boh, ktorý počúva naše modlitby, podporuje na tejto ceste pokoja. Chcel by som v tejto chvíli, aby sme si všetci, každý jeden z nás, v Božej prítomnosti, v tichosti navzájom zapriali pokoj.
