Rím. Pápež František dal v príhovore pred modlitbou Anjel Pána v deň slávnosti Nanebovzatia Panny Márie do pozornosti veriacich 25. výročie apoštolského listu blahoslaveného Jána Pavla II. Mulieris Dignitatem, o dôstojnosti a povolaní ženy: „Tento dokument je bohatý na podnety, ktoré si zaslúžia opätovné povšimnutie a ďalšie rozvinutie. Jeho celkovým základom je postava Márie; vyšiel totiž pri príležitosti Mariánskeho roku. Osvojme si modlitbu zo záveru tohto apoštolského listu (porov. č. 31), aby meditujúc nad biblickým tajomstvom ženy, sústredeným v Márii, tu všetky ženy našli seba samé a plnosť svojho povolania a aby sa v celej Cirkvi prehĺbila a lepšie pochopila veľkosť a dôležitosť úlohy ženy!“
Toľko pápež František. Pripomeňme si slová Jána Pavla II., ktoré nám zanechal v apoštolskom liste z roku 1988:
«V Mariánskom roku Cirkev túži vyjadriť vďaku Najsvätejšej Trojici za „tajomstvo Ženy“ a za každú ženu, za to, čo tvorí večný rozmer jej ženskej dôstojnosti, za „veľké Božie diela“, aké sa v nej a cez ňu uskutočnili v histórii ľudstva. Či sa neuskutočnila v nej a cez ňu najväčšia udalosť v histórii človeka na zemi: že Boh sa stal človekom?
Cirkev teda ďakuje za všetky ženy a za každú osobitne: za matky, sestry, manželky; za ženy zasvätené Bohu v panenstve; za ženy, ktoré sa venujú službe toľkým ľuďom, čakajúcim na nezištnú lásku druhej osoby; za ženy, ktoré bedlia nad človekom v rodine, ktorá je základným znakom ľudského spoločenstva; za ženy konajúce prácu v zamestnaní, za ženy, na ktoré nezriedka dolieha veľká spoločenská zodpovednosť, za ženy „dokonalé“ i za ženy „slabé“ – za všetky, tak, ako boli myslené Bohom v celej kráse a bohatstve ich ženskosti; tak ako boli obklopené jeho večnou láskou; tak, ako – spolu s mužom – sú pútničkami na tejto zemi, ktorá je v čase „otčinou“ ľudí a neraz sa stáva „slzavým údolím“; tak, ako – spolu s mužom – berú na seba spoločnú zodpovednosť za osudy ľudstva, podľa požiadaviek každého dňa i toho definitívneho určenia, ktoré ľudská rodina má v samom Bohu, v lone nevýslovnej Trojice. Cirkev ďakuje za všetky prejavy ženského „génia“ v priebehu dejín vo všetkých krajinách a uprostred všetkých národov, ďakuje za všetky charizmy, ktoré Duch Svätý udeľuje ženám v histórii Božieho ľudu, za všetky víťazstvá, za ktoré vďačí ich viere, nádeji a láske: ďakuje za všetky plody ženskej svätosti. Cirkev súčasne prosí, aby tie neoceniteľné prejavy (porov. 1Kor 12,4n), ktoré v štedrej miere boli udelené „dcéram“ večného Jeruzalema, boli náležite uznané a použité pre dobro Cirkvi a ľudstva, najmä v našich časoch. Rozjímajúc o biblickom tajomstve „ženy“, Cirkev sa modlí, aby všetky ženy objavili v tom tajomstve seba a svoje „najvyššie povolanie“.
Nech Mária, ktorá predchádza celú Cirkev na ceste „viery, lásky a dokonalého zjednotenia s Kristom“, vyprosí nám všetkým toto „ovocie“ v roku, ktorý sme jej zasvätili na prahu tretieho tisícročia od príchodu Krista.»
Toľko z apoštolského listu blahoslaveného Jána Pavla II. Mulieris dignitatem, o dôstojnosti a povolaní ženy, ktorý bol vydaný pred 25 rokmi 15. augusta 1988 na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, v 10. roku jeho pontifikátu.
