Ceremoniál sa začal svätou omšou, ktorú celebroval emeritný arcibiskup Gorizie Mons. Dino De Antoni spolu s ordinárom OS a OZ SR Mons. Františkom Rábekom. Benátsky projekt – odhalenie tabule – sa začal za prítomnosti starostu Benátok, veľvyslankyne Slovenskej republiky v Taliansku Márie Krásnohorskej a ďalších predstaviteľov Benátok a  Talianska, príhovorom vojenského ordinára, ktorý povedal: „Ich príklad je povzbudením pre každého z  nás, aby sme boli vnímaví na Božie výzvy a  aby sme na ne odpovedali s veľkodušnou rozhodnosťou. Cieľom misijnej činnosti solúnskych bratov bolo pomôcť Slovanom k  uvedomelej viere, k prežívaniu vzťahu k  Bohu a k životu podľa Božieho zákona lásky. Boli si vedomí toho, že tento cieľ môžu dosiahnuť iba vtedy, ak im ľudia, ku ktorým prišli, budú rozumieť, ak budú rozumieť textom Svätého písma, ak budú rozumieť slovám liturgie. Preto preložili do staroslovenčiny Sväté písmo, ale i liturgiu. Chceli však, aby tento ich odvážny a  nekonvenčný počin posúdil a  schválil aj nástupca apoštola Petra, rímsky pápež. Preto sa vybrali do Ríma. Cestou sa zastavili aj tu, v  Benátkach. Bolo na jeseň roku 867. Život Konštantína o  tom píše: „Keď bol v  Benátkach, zišli sa proti nemu biskupi a  kňazi i  mnísi ako havrany na sokola a osopili sa naňho s  trojjazyčným bludom, hovoriac: Človeče, povedz nám, prečo si zostavil teraz Slovienom písmená a  učíš ich, ktoré nikto iný predtým nevynašiel, ani apoštolovia, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieronym, ani Augustín? My totiž poznáme len tri jazyky, ktorými sa patrí v  knihách chváliť Boha: hebrejský, grécky a  latinský. Títo predstavitelia kresťanstva tu, v  Benátkach, bránili zaužívanú tradíciu, ale zabudli na zákon lásky – ktorý práve viedol Konštantína a  Metoda k sprostredkovaniu obsahu kresťanstva v  reči ľudu.

Na tento spor sa vťahovalo aj upozornenie Apoštola: „Ak sa medzi sebou hryziete a  žeriete, dajte si pozor, aby ste sa navzájom neponičili.“ Konštantín na tieto výčitky odpovedal: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A  či slnko nesvieti takisto na všetkých? ... To sa vy nehanbíte uznávať iba tri jazyky a  prikazovať, aby všetky ostatné národy boli a  kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže dať, alebo závistlivým, že to nechce?...“ A  pridal argumenty z mnohých miest Svätého písma. Bránil teda kresťanskú slobodu – a  v Ríme mu pápež Hadrián II. dal za pravdu, keď potvrdil liturgické knihy v  staroslovenčine. To je príklad i  pre nás, aby sme boli vnímaví na podnety Ducha Svätého k tvorivej láske voči blížnym, aj keď si to vyžaduje prekročiť zaužívané zvyky a  konvencie, keď sa kvôli tomu staneme terčom kritiky. Ani svätí Cyril a Metod neprejavili nejaký hnev na Benátčanov, ktorí s  nimi nesúhlasili. Život Konštantína poznamenáva: „Týmito slovami a  inými hojnejšími zahanbil ich a odišiel, nechajúc ich.“ Niekedy ľudia potrebujú dlhý čas, aby pochopili a  prijali niektoré veci. Od tej udalosti v Benátkach prešlo takmer 1  100 rokov. Práve vďaka príkladu svätých Cyrila a  Metoda rozhodol II. vatikánsky koncil o dovolení použí vať v  liturgii reč ľudu a  dnes si zrejme ani Benátčania nevedia predstaviť slávenie svätej omše inak než v  peknej taliančine.“

Po príhovore vojenského ordinára prítomných oslovila aj veľvyslankyňa Mária Krásnohorská. Potom uviedla básnika Michala Chudu, ktorý predniesol svoju báseň Sme tu. Hlavným organizátorom tejto iniciatívy bolo Občianske združenie Allegra, zastúpené Pierlugim Solierim. Pamätnú tabuľu vytvoril akademický sochár Marián Polonský. Je zhotovená z  bronzu a vápenca. V kamennej časti je text pripomínajúci túto udalosť v  slovenskom a v talianskom jazyku. V strede tabule je štátny symbol SR – dvojramenný kríž. Po ľavej strany je reliéfna busta sv. Cyrila a  po pravej sv. Metoda. V svätožiarach sú hlaholikou napísané mená svätcov. Oblúk nad kameňom vytvárajú písmená hlaholiky, v  ktorých sú napísané časti modlitby Otčenáš.

TK KBS informovala Anna Gajdošíková

( TK KBS, ag; ml ) 20130702033   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]