Vatikán. Vo Vatikáne sa dnes predpoludním uskutočnilo prvé stretnutie Františka s canterburským arcibiskupom Justinom Welbym. Arcibiskup Welby sa nemohol zúčastniť na svätej omši, ktorá začala pontifikát Svätého Otca, pretože dva dni po tom sa sám ujal úradu v canterburskej katedrále. Pri jeho dnešnej návšteve ho sprevádzala jeho manželka Caroline, katolícky prímas Anglicka a Walesu arcibiskup Vincent Nichols a arcibiskup David Moxon, riaditeľ rímskeho Anglikánskeho centra. Prímas anglikánskeho spoločenstva začal svoj jednodňový program návštevou Baziliky sv. Petra a na svoje výslovné prianie sa zastavil v modlitbe pri hrobe bl. pápeža Jána Pavla II. Potom sa stretol s kardinálom Kurtom Kochom, predsedom Pápežskej rady pre jednotu kresťanov a jeho spolupracovníkmi vrátane biskupa Marka Langhama, ktorý ako sekretár spomínanej rady sleduje oblasť dialógu s anglikánmi a metodistami. Vlastná audiencia u Svätého Otca zahŕňala súkromný rozhovor, oficiálne príhovory a záverečnú modlitbu v kaplnke Redemptoris Mater. Na tú bola pozvaná asi desiatka katolíkov a anglikánov. Jednodňovú návštevu ukončil spoločný obed v Dome sv. Marty.
Svätý Otec vo svojom príhovore privítal arcibiskupa slovami pápeža Pavla VI., ktoré adresoval v roku 1966 canterburskému arcibiskupovi Ramseyovi pri príležitosti jeho návštevy v Ríme: „Vaše kroky nevedú do cudzieho domu (...) My Vám s radosťou otvárame dvere a spolu s dverami Naše srdce; Je to preto, že Sme šťastní a poctení (...) prijať Vás nie ako hosťa a cudzinca, ale ako spoluobčana svätých a člena Božej rodiny (porov. Ef 2,19-20).“ Pápež František následne poďakoval za modlitbu, ktorú arcibiskup predniesol za neho počas inauguračnej slávnosti v canterburskej katedrále. Svätý Otec pripomenul, že aj napriek bolestným vzťahom počas dejín sa medzi Katolíckou cirkvou a Anglikánskym spoločenstvom postupne vyvinulo bratské puto, ktoré je v posledných desaťročiach charakterizované dialógom a vzájomnou spoluprácou nielen v oblasti teológie. Ďalej pápež František pokračoval:
„Dnešné stretnutie, drahý brat, je príležitosťou pripomenúť si, že úsilie pri hľadaní jednoty medzi kresťanmi nevychádza z praktických úvah, ale z vôle Pána Ježiša Krista, ktorý z nás urobil bratov a deti jediného Otca. Preto aj dnešná spoločná modlitba má podstatný význam. Z modlitby pramení deň čo deň úsilie kráčať k jednote, ktorá môže byť vyjadrená spoluprácou v jednotlivých oblastiach každodenného života. Medzi nimi má osobitný význam vydávanie svedectva o Bohu a podpora kresťanských hodnôt pred spoločnosťou, ktorá niekedy pochybuje o základných pilieroch spolunažívania, akými sú rešpekt voči posvätnosti ľudského života alebo pevnosť rodiny založenej na manželskom zväzku.“
Svätý Otec ďalej pripomenul spoločný záväzok v oblasti dosiahnutia väčšej sociálnej spravodlivosti prostredníctvom ekonomického systému, založeného na službe človeku a v prospech spoločného dobra. „Jednou z našich úloh, ako svedkov Kristovej lásky, je dať hlas volaniu chudobných, aby neostali osamotení a vystavení zákonom ekonomiky, ktorá veľakrát považuje človeka iba za konzumenta.“
Vyzdvihol ďalej angažovanosť a úsilie canterburského arcibiskupa v otázkach spoločného záujmu a predovšetkým jeho úsilie o zmierenie a dosiahnutie riešenia rôznych konfliktov medzi národmi. V závere dodal: „Jednota, po ktorej úprimne túžime, je dar, ktorý prichádza zhora a je založený na našom spoločenstve lásky s Otcom, Synom a Duchom Svätým. Sám Kristus prisľúbil: ‚Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi‛ (Mt 18,20). Drahý brat, kráčajme k jednote bratsky spojení v láske, s pohľadom upretým jedine na Ježiša Krista, nášho staršieho brata.“
