Bratislava. Pracovníci Ústavu pamäti národa (ÚPN) za účasti predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka si dnes o 14:00 h položením venca k pamätnej buste na Námestí SNP v Bratislave pripomenú siedme výročie úmrtia Jana Langoša. Spoločne si tak uctia pamiatku zakladateľa ÚPN, ktorý tragicky zahynul 14. júna 2006 pri autonehode. Prítomným sa prihovorí predseda ÚPN Ondrej Krajňák. Následne po presune na cintorín v Slávičom údolí položí veniec aj k hrobu Jána Langoša za celý ÚPN. Účasť verejnosti a zástupcov médií je vítaná. Ján Langoš sa narodil v roku 1946 v Banskej Bystrici. Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave, odbor fyzika tuhých látok. Do roku 1989 pracoval ako experimentálny fyzik pri vývoji návrhových systémov integrovaných obvodov a na návrhu prvkov počítačových systémov v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied v Bratislave. V rokoch 1981-1983 vydával samizdatový časopis Kontakt a spoluvydával samizdatový časopis Altamira. V rokoch 1987-1989 spoluvydával samizdatové časopisy "K" a Bratislavské listy. ŠtB ho v tomto období rozpracovávala v akcii s krycím menom "Lukeš". V roku 1989 sa stal spoluzakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu a bol jednou z hlavných postáv novembrovej revolúcie na Slovensku. V roku 1990 sa stal podpredsedom Snemovne ľudu FZ ČSFR a po voľbách poslancom FZ ČSFR. V rokoch 1990-1992 pôsobil ako minister vnútra ČSFR. V rokoch 1994-1998 bol poslancom Národnej rady SR (zvolený za KDH) a predsedal Stálej konferencie občianskeho inštitútu (SKOI). V rokoch 1995-1998 a 1999-2001 pôsobil ako predseda Demokratickej strany a člen parlamentného klubu KDH. V rokoch 1998-2002 bol poslancom Národnej rady SR (zvolený za SDK, ktorú spoluzaložil a bol jej podpredsedom), bol členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva. V rokoch 2003-2006 až do tragickej smrti bol predsedom Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN). Ján Langoš bol silnou osobnosťou, ktorú totalitný režim nedokázal zlomiť, pretože sa vždy opieral o základné ľudské a kresťanské hodnoty. Svoj život zasvätil vzdoru voči komunizmu ako prejavu zla a neslobody. Vždy vytrvalo a dôsledne hájil základné ľudské práva platné pred i po roku 1989 na Slovensku, vo východnej Európe aj na celom svete. Jeho životný príbeh je potvrdením skutočnosti, že pred totalitným režimom treba i dnes brániť koncept pravdy, univerzálne ľudské hodnoty a národnú pamäť. Pri prehlbovaní a rozširovaní demokratického priestoru v Európe i vo svete boli podľa neho kľúčové dva princípy: pamäť a solidarita.
TK KBS informoval Tibor Ujlacký
