Bratislava. Svoje kňazské povolanie spoznal vďaka Eucharistii. Dnes vedie Kongregáciu pre klérus zodpovednú za seminaristov a diecéznych kňazov na celom svete a denne sa stretáva s ich starosťami i radosťami. Pôvodom Talian, cirkevný právnik a kardinál Mauro Piacenza (68), ktorý je v týchto dňoch na návšteve Slovenska, hovorí aj o tom, čo najviac ohrozuje súčasných kňazov. Stojíte na čele Kongregácie pre klerikov, ktorá je takpovediac zodpovedná za všetkých kňazov na svete. Ako sa prefekt tejto kongregácie dostal ku kňazstvu alebo ako sa kňazstvo dostalo k nemu?
Kongregácia pre klerikov je v službách kňazov, ich formácie, ich kňazskej služby a pred niekoľkými mesiacmi jej bola zverená aj zodpovednosť za formáciu seminaristov. Vyjadrenie „všetci kňazi sveta“ sa týka kňazov z území takzvaného spoločného práva, pretože kňazi z misijných území patria do kompetencie Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Čo sa týka môjho povolania, v krátkosti môžem povedať, že prišlo ku mne cez Eucharistiu – presne si pamätám deň, keď som prvýkrát pristúpil k svätému prijímaniu. Láska k Najsvätejšej Eucharistii nezmazateľne poznačila a stále charakterizuje moje povolanie. A myslím si, že by mala byť ústredným prvkom povolania každého kňaza, ktorý práve v eucharistickom slávení nachádza naplnenie a syntézu svojej služby. Potom som takmer ako dvadsaťročný vstúpil do seminára, ale toho 22. mája 1952, keď som po prvýkrát prijímal Ježiša v Eucharistii, som spoznal svoje povolanie ako vzplanutie neopísateľnej lásky k Ježišovi a jeho Cirkvi. Málo som chápal, ale veľa som miloval. Rehoľná sestra, ktorá ma pripravovala na prvé sväté prijímanie a ktorá bola v tej chvíli vedľa mňa, mi videla v očiach slzy, ale všimla si tiež to, že som plný radosti. Keď som sa stal biskupom, povedala mi: „Mauretto, v ten deň som pochopila, že skôr či neskôr budeš kňazom.“
V súčasnosti sa hovorí o kríze v mnohých podobách, okrem iného aj o kríze v počte kňazských povolaní. V niektorých krajinách je povolaní minimum, v iných prekvitajú. Čo hovoria štatistiky – koľko kňazov je dnes na svete?
Skôr ako o kríze povolaní by som hovoril o kríze nedostatku odpovedí na neustále Božie volanie. Pán je verný! Z pohľadu viery si nesmieme myslieť, že Boh prestal povolávať svojich kňazov. Musíme skôr uznať, že nezriedka kultúrne a spoločenské podmienky bránia počúvať Pánov hlas a nemálo našich mladých má „nevycvičené ucho“. A tak termín „kríza“ treba správne chápať. Ak sa ma pýtate na čísla, môžem jednoducho povedať, že už 35 rokov je tu stály rast. Napríklad pred dvoma rokmi sme mali v seminároch 118 990 kandidátov, kým v roku 1975 ich bolo len 60 142. Treba, samozrejme, brať do úvahy enormný rast populácie na zemi za posledných dvadsať rokov, a v tomto zmysle, žiaľ, rast nie je proporcionálny. Ďalej si treba uvedomiť, že v mnohých krajinách je priemerný vek kňazov veľmi vysoký, a preto počet úmrtí vo veľkej miere prevyšuje počet vysvätených kňazov.
Celé znenie rozhovoru si môžete prečítať v aktuálnych Katolíckych novinách 23/2013.
