V Ríme sa slávnosť tradične spája zo svetelnou eucharistickou procesiou, ktorú vedie Petrov nástupca z Baziliky sv. Jána v Lateráne do mariánskeho chrámu Santa Maria Maggiore. Procesiu otvárali zástupcovia rímskych náboženských bratstiev, rytierskych rádov, ďalej rehoľníci a rehoľníčky, seminaristi, rímski farári a kardináli. Svätý Otec išiel pešo za autom, v ktorom bola Najsvätejšia sviatosť. Za ním kráčali za spevu litánii a so sviečkami v rukách rímski farníci a pútnici.

František ešte ako arcibiskup Buenos Aires kládol veľký dôraz na prítomnosť Cirkvi v uliciach argentínskeho hlavného mesta. Práve procesia Božieho Tela bol jeden z takýchto momentov, spojených s misiou, potvrdzuje rektor tamojšej katedrály o. Alejandro Russo:

"Áno, bolo to hlavná forma pastorácie v arcidiecéze, spojená s rôznyi liturgickými obdobiami. Na Vianoce prechádzali mestom autá s jasličkami, na Kvetnú nedeľu mestom prechádzali dve procesie, ktoré sa v centre spájali. Procesia sa konala tiež na slávnosť Božieho Tela a zúčastnila sa na nej najmä mládež. V mariánskom mesiaci - teda pre nás v novembri - sa na námestiach stavajú malé oltáriky s obrazom Matky Božej. Farníci sa tu modlia na úmysli okoloidúcich, učia ich modlitbu ruženca a vyzývajú ich k ďalšiemu prehĺbeniu viery, napríklad k spovedi. Kardinál Bergoglio teda touto pastoráciou povzbudil misionársky dynamizmus a zároveň dosiahol silnú jednotu v diecéze."

Rímska procesia sa skončila eucharistickým požehnaním pred Baziilikou Santa Maria Maggiore. Ešte predtým však Svätý Otec slávil liturgiu zo slávnosti Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi na nádvorí pred Lateránskou bazilikou. František vo svojej homílii okrem iného povedal:

Dnes večer nám Pán znovu rozdáva chlieb, ktorý je jeho telom a stáva sa darom. Aj my zakusujeme „Božiu solidárnosť“ s človekom, solidárnosť, ktorá sa nikdy nevyčerpá, solidárnosť, ktorá nás nikdy neprestane prekvapovať. Boh k nám prichádza v obete kríža, znižuje sa vstupujúc do temnoty smrti, aby nám daroval svoj život, ktorý víťazí nad zlom, egoizmom a smrťou. Ježiš sa nám aj dnes večer dáva v Eucharistii, zdieľa našu spoločnú púť, dokonca sa stáva potravou, skutočným jedlom, ktoré posilňuje náš život aj vo chvíľach, keď sa naša cesta stáva ťažkou a prekážky spomaľujú naše kroky. V Eucharistii nám Pán dáva kráčať po svojej ceste, tej ceste služby, vzájomného dávania, daru, a toho mála, čo máme a čím sme, ktoré, keď sa s ním delíme, stáva sa bohatstvom, pretože Božia moc, ktorá je mocou lásky, zostupuje na našu chudobu a premieňa ju. Pýtajme sa dnes večer, adorujúc skutočne prítomného Krista v Eucharistii: nechávam sa ním premieňať? Nechávam, aby ma Pán, ktorý sa mi daruje, vyvádzal stále viac z môjho obmedzeného priestoru, aby som vyšiel a bez strachu sa daroval, delil a miloval Jeho a iných?"

PLNÉ ZNENIE homílie Františka je ::TU::

Počas dvoch mesiacov pontifikátu už František predstavil niekoľko myšlienok o centrálnosti Eucharistie, ktoré sú pokračovaním jeho magistéria z predchádzajúceho obdobia. Ešte ako arcibiskup Buenos Aires, počas jeho posledného slávenia Božieho Tela minulého roku, kardinál Jorge Mario Bergoglio poznamenal, že „srdce kresťana je ako stôl poslednej večere, prestretý na slávenie Eucharistie“. Ježiš – ako povedal pri tejto príležitosti 9. júna 2012 – dáva veľký dôraz na slovo „pripraviť“. „Idem vám pripraviť miesto,“ hovorí Kristus svojim učeníkom po zmŕtvychvstaní; v tomto zmysle je Eucharistia predzvesťou toho miesta“ a „zakaždým, keď sa schádzame, aby sme prijímali Telo Kristovo, to miesto, kde slávime Eucharistiu, sa stáva tak trochu našim miestom v nebi“. Ale to nestačí. Večeradlo podľa Svätého Otca nie je uzavreté, ani nie je lámaním chleba pre niekoľkých, privilegovaných. Je mnoho večeradiel, kde sa Pán delí o svoj chlieb s hladnými. Toto je jeho vízia, ktorú často opakuje aj na Petrovom stolci. Viackrát nás vyzval, aby sme sa nebáli dotýkať Kristovho tela v chudobných a prevzali na seba túto bolesť.

( TK KBS, RV CZ, RV SK; ml ) 20130531015   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]