Vatikán 20. mája (RV) - Odvážna, skromná, no silná modlitba dokáže zázraky, povedal Svätý Otec dnes ráno na svätej omši v Dome sv. Marty za účasti niekoľkých zamestnancov Vatikánskeho rozhlasu. Sprevádzal ich P. Federico Lombardi, riaditeľ rozhlasu. Liturgia dnešného dňa predstavuje úryvok evanjelia, v ktorom sa učeníkom nedarí vyliečiť chlapca. Zasiahnuť musí nakoniec sám Ježiš, ktorý sa sťažuje na nevieru prítomných. Otcovi chlapca, ktorý ho prosí o pomoc odpovie, že „všetko je možné tomu, kto verí“. Pápež František konštatuje, že často aj tí, ktorí milujú Ježiša, vo svojej viere príliš neriskujú a nespoliehajú sa na neho úplne. „Ale prečo takáto neviera? Myslím si, že je to práve srdce, ktoré sa neotvorí, ostáva uzatvorené, srdce, ktoré chce mať všetko pod kontrolou,“ tvrdí.
Je to srdce, ktoré sa neotvorí a „neprenechá Ježišovi kontrolu nad vecami“, vysvetľuje Svätý Otec. A keď sa ho učeníci pýtajú, prečo nemohli vyliečiť chlapca, Pán im odpovedá, že „určité druhy démonov nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou“. „My všetci máme v sebe kus neverectva.“ Je potrebná „silná modlitba, a táto pokorná a silná modlitba umožňuje Ježišovi vykonať zázrak“. V tejto súvislosti rozpráva príbeh, ktorý sa odohral v Argentíne: sedemročné dievčatko ochorie a lekári mu dávajú niekoľko hodín života. Jej otec, elektrikár, „muž viery“ je zrazu ako blázon, v tejto pomätenosti nasadne na autobus, aby sa dostal do mariánskeho sanktuária v Lujane, vzdialeného 70 kilometrov: „Prišiel po deviatej večer, keď bolo všetko zatvorené. Začal sa modliť k Panne Márii, s rukami na železnej ohrade. A modlil sa a modlil, plakal a modlil... a takto tam ostal celú noc. Ale tento muž zápasil: zápasil s Bohom, zápasil vskutku s Bohom, aby vyliečil jeho dievčatko. Potom, po šiestej hodine ráno, odišiel na terminál, nasadol na autobus a prišiel domov, do nemocnice asi okolo deviatej. A našiel svoju manželku plakať. Myslel na najhoršie. ,Čo sa deje? Nerozumiem, nerozumiem! Čo sa stalo?‘ - ,Prišli lekári a povedali mi, že horúčka ustúpila, že dýcha dobre, že jej už nič nie je! Nechajú si ju ešte dva dni, ale nechápem, čo sa stalo!‘ Toto sa ešte stáva, však? Sú to zázraky!“
Svätý Otec však dodáva, že je potrebné modliť sa srdcom: „Odvážnu modlitbu, ktorá zápasí za takýto zázrak; nie tie modlitby zo zdvorilosti. ,Ah áno, pomodlím sa za teba‘: poviem Otče náš, Zdravas Mária a zabudnem na to. Nie: odvážnu modlitbu, ako bola tá Abrahámova, ktorý zápasil s Pánom, aby zachránil mesto; ako bola tá Mojžišova, ktorý mal ruky zdvihnuté a modliac sa k Pánovi sa unavil; ako je modlitba mnohých osôb, mnohých ľudí, ktorí majú vieru a s vierou sa modlia a modlia. Modlitba robí zázraky, ale musíme veriť! Myslím si, že aj my môžeme vytvoriť modlitbu... a hovoriť si ju dnes, celý deň: ,Verím, že Pán pomôže mojej neviere‘ ... a keď nás prosia o modlitbu za mnohých ľudí, ktorí trpia vo vojnách, za všetkých utečencov, všetky tie drámy, ktoré teraz existujú, modlime sa, ale so srdcom k Pánovi: ,Urob tak!‘ Ale povedz mu: ,Verím, Pane. Pomôž mojej neschopnosti uveriť‘, ktorá je aj v mojej modlitbe. Urobme tak dnes.“
