Vatikán 17. mája (RV) - Syntéza dnešnej homílie Františka by sa dala zhrnúť do konštatovania, že nie je problém v tom, že sme hriešnici, ale že sa nenecháme premieňať v lásku pri stretnutí s Kristom. Na svätej omši v Dome sv. Marty sa v piatok 17. mája zúčastnili niektorí zamestnanci Vatikánskych múzeí. V centre krátkej meditácie, ktorú Svätý Otec prítomným ponúkol, bolo evanjelium, v ktorom sa vzkriesený Ježiš trikrát pýta Petra, či ho miluje. Je to dialóg lásky medzi Pánom a jeho učeníkom, povedal pápež a pripomenul príbehy ďalších stretnutí Petra a Ježiša, počnúc prvým „Nasleduj ma!“ Potom stretnutie, pri ktorom dostal nové meno Kéfas, znamenajúce nové poslanie a hoci Peter nič nechápal, poslanie zostáva. Potom, keď Peter vyzná Krista ako Božieho Syna a vzápätí povie «nie» ceste kríža, mu Ježiš povie «Choď preč, satan!» a on prijíma toto poníženie. Peter – ako povedal pápež – bol často presvedčený, že je dobrý, v Getsemanskej záhrade je ohnivý a vezme meč, aby bránil Ježiša, ale potom ho trikrát zaprie. A keď sa Ježiš na neho pozrie tým krásnym pohľadom, Peter zaplače. V týchto stretnutiach s Ježišom dozrieva Petrova duša, Petrovo srdce, dozrieva v láske. Takže keď Peter počuje, že sa ho Ježiš trikrát pýta «Šimon, syn Jánov, miluješ ma?», zahanbí sa, pretože si spomenie nato, keď trikrát povedal «nepoznám ho»:
„Peter bol zarmútený, že sa ho už tretíkrát pýta «Miluješ ma?». Táto bolesť, to zahanbenie ... Taký veľký muž, Peter... a hriešnik. Ale Pán mu dal pocítiť, jemu aj nám, že sme hriešnici, všetci sme hriešnici. Problém nie je v tom, že sme hriešnici. Problém je, že neľutujeme hriech, nehanbíme sa zato, čo sme urobili. Toto je problém. Peter má tento pocit previnenia, zahanbenia, to je pokora, však? Petrov hriech má dočinenia s veľkým srdcom, ktoré Peter mal, a ktoré ho dovádza k stretnutiu s Ježišom a k radosti z odpustenia.“
Pán nezabúda na svoj sľub, keď povedal «Ty si skala» a teraz hovorí «Pas moje ovce» a odovzdáva svoje stádo hriešnikovi: „Ale Peter bol hriešnik, nie však mravne skazený. Hriešnici, áno to sme všetci, ale nie skazení. Poznal som kňaza, ktorý bol dobrým farárom; a keď bol vymenovaný za biskupa, pociťoval zahanbenie, pretože sa necítil hoden, mal z toho duchovné muky. Šiel za spovedníkom. Spovedník si ho vypočul a povedal: ‚Ale neboj sa. Ak tak veľkého hriešnika Petra urobil pápežom, choď do toho!‘ Pretože Pán je taký. Pán nám dáva dozrieť cez mnohé stretnutia s ním, aj s našimi slabosťami, s našimi hriechmi, keď si ich uznáme.“
Peter sa skutočne nechá tvárniť pri mnohých stretnutiach s Ježišom, a to pomáha nám všetkým, povedal Svätý Otec, pretože sme na rovnakej ceste. Peter je veľký nie preto, že je dobrý, ale preto, že je šľachetný, má šľachetné srdce, a to ho privedie až k slzám, k tej bolesti, k tomu zahanbeniu a aj k jeho poslaniu dohliadať na stádo:
„Prosme dnes Pána, aby nám tento životný príklad muža, ktorý sa neustále stretáva s Pánom a Pán ho očisťuje, umožňuje mu prostredníctvom týchto stretnutí dozrievať, pomáhal napredovať, vyhľadávať Pána a stretnutia s ním. Ale viac než toto, je dôležité dovoliť Pánovi stretnúť sa s nami. On nás vždy hľadá, on je vždy blízko, ale my často pozeráme na inú stranu, pretože nechceme s ním hovoriť. Nechceme, aby sa Pán s nami stretol . Stretnúť sa s Pánom, ale čo je dôležitejšie, dovoliť Pánovi, aby sa s nami stretol, to je milosť. To je milosť, ktorej nás učí Peter. Vyprosujme si dnes túto milosť. Nech sa tak stane.“
