Vatikán 16. mája (RV) - Súčasná ekonomická situácia vo svete, zväčšujúca sa priepasť medzi chudobnými a bohatými, ale najmä antropologická kríza dnes dominovala príhovoru Františka, ktorí prijal štvoricu nových veľvyslancov akreditovaných pri Svätej stolici. Žiadny z diplomatov, zastupujúci ostrovný štát Antigua a Barbuda, Botswanu, Kirgistan a Luxembursko, nesídli v Ríme. Svätý Otec hovoril o pozitívnych výsledkoch pokroku, ktoré prispievajú k ľudskému blahu v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a komunikácie. Nezabudol však pripomenúť aj smutné okolnosti: „Niektoré choroby pribúdajú, spolu s ich psychologickými následkami, strach a zúfalstvo si podmaňujú srdcia mnohých ľudí, aj v tzv. bohatých krajinách. Radosť zo života upadá, obscénnosť a násilie sú na vzostupe, chudoba sa stáva čoraz evidentnejšou. O život sa musí bojovať a často o život nie veľmi dôstojný. Jedna z príčin tejto situácie, podľa môjho názoru, spočíva vo vzťahu, ktorý máme k peniazom, v akceptovaní ich vlády nad nami a nad našou spoločnosťou. Finančná kríza, ktorú prežívame, nás tak núti zabudnúť na jej prvotný pôvod spočívajúci v hlbokej antropologickej kríze. V popieraní primátu človeka!“
Pápež František hovorí o „vytváraní nových falošných idolov“, „fetišizme peňazí“ a „diktatúre ekonomiky bez tváre“. Globálna kríza podľa neho upozorňuje na „deformitu ekonómie a financií“ a na „vážny nedostatok antropologickej perspektívy“. Človeka vedie k jedinej požiadavke, ktorou je konzum a aj samotný človek je dnes považovaný za tovar: „V tomto kontexte je solidarita, ktorá je pokladom chudobných, často považovaná za kontraproduktívnu, protikladnú finančnej a ekonomickej racionalite. Zatiaľ čo príjmy menšiny exponenciálne rastú, príjmy väčšiny sú čoraz slabšie. Táto nerovnováha pramení z ideológií, ktoré podporujú absolútnu autonómiu trhov a finančné špekulácie, upierajúc tak štátom právo na kontrolu, aby sa mohli ujať zabezpečenia spoločného dobra. Nastolená je nová neviditeľná tyrania, niekedy virtuálna, ktorá vnucuje jednostranne a bez možnej nápravy svoje zákony a pravidlá.“
Svätý Otec poukazuje na dlhy a pôžičky, ktoré vzďaľujú krajiny a ich občanov od reálnej kúpnej sily, ako aj na korupciu a egoistické daňové úniky, ktoré nabrali celosvetové rozmery. Problémom je podľa neho odmietanie etiky a Boha. „Je považovaná za čosi kontraproduktívne, za príliš ľudské, pretože relativizuje peniaze a moc, odmieta manipuláciu a podmaňovanie človeka. (...) Etika – prirodzene nie ako ideológia – umožňuje, podľa môjho názoru, vytvoriť ľudskejšiu rovnováhu a sociálny poriadok. V tomto zmysle povzbudzujem expertov v oblasti financií a vlády krajín, aby zvážili slová svätého Jána Zlatoústeho: «Nezdieľať s chudobnými vlastný majetok znamená okrádať ich a pripraviť ich o život. Nie sú to naše majetky, ktoré vlastníme, ale ich.»“
Prítomným veľvyslancom ale rovnako pripomenul: „Pápež miluje všetkých, bohatých i chudobných, ale pápež má moc, v mene Krista, pripomínať bohatému, že musí pomáhať chudobnému, rešpektovať ho, podporovať ho.“ Cirkev neustále koná „v prospech integrálneho rozvoja každého človeka“: „Cirkev povzbudzuje vlády, aby boli skutočne v službe spoločnému dobru ich národov. Nabáda predstaviteľov finančných inštitúcií, aby brali na vedomie etiku a solidaritu. Prečo by sa nemohli obrátiť k Bohu, aby načerpali inšpiráciu pre svoje návrhy?“ Cieľ je tak podľa Svätého Otca jasný: „nová politická a ekonomická mentalita, ktorá prispeje k zmene absolútnej dichotómie medzi ekonomickou a sociálnou oblasťou na zdravé spolužitie“.
