Vatikán 29. marca (RV) - V Bazilike sv. Petra dnes Svätý Otec František predsedal obradom Veľkého piatku. Asistovali mu kardináli diakoni Giovanni Lajolo, emeritný predseda Pápežskej rady pre mestský štát Vatikán a kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov. Jednotlivé čítania zazneli v taliančine a španielčine. Po spievaných pašiách, ktoré v latinčine zaintonovali traja diakoni, nasledovala homília, ktorú už tradične predniesol pápežský kazateľ P. Raniero Cantalamessa OFM Cap. V príhovore vychádzal z Pavlovho listu Rimanom a venoval sa téme: „Ospravodlivení zadarmo skrze vieru v Kristovej Krvi“. V úvode svojej homílie rozvinul podstatnú udalosť Veľkého piatku, ktorá sa dnes pre nás stáva najväčšou výzvou života, pretože je schopná otvoriť bránu večnosti. „Uveriť, že Ježiš Kristus zomrel pre naše hriechy a bol vzkriesený pre naše ospravodlivenie“ (porov. Rim 4,25).
Ďalej pokračoval: „V umučenom a vzkriesenom Kristovi svet dosiahol svoj konečný cieľ. Rozvoj celého ľudstva v súčasnosti napreduje závratnou rýchlosťou a pred človekom sa otvárajú nové, doteraz nemysliteľné horizonty, ovocie jeho výskumov. Môžeme povedať, že sa už naplnil čas, pretože tým, že Kristus zasadol po pravici Otca, ľudstvo dosiahlo svoj cieľ. Napriek všetkej biede, nespravodlivosti a ohavnostiam, ktoré jestvujú na tejto zemi, v ňom začal konečný poriadok vo svete. Zdá sa, že to, čo vidíme našimi očami, vypovedá o niečom inom, ale zlo a smrť sú skutočnosti, ktoré už boli navždy porazené“.
Prostredníctvom príkladu fotografií Zeme zo satelitov, prinášajúcich odlišný pohľad na svet od toho, ako ho vnímame vlastnými očami, zdôraznil, že podobným spôsobom nám viera ponúka iný pohľad na smrť. Ježiš totiž svojou smrťou otvára novú formu života. Ako pápežský kazateľ ďalej povedal „smrť už viac nie je múrom, ktorý neprekoná žiadna ľudská nádej; stáva sa mostom do večnosti“. Kríž oddeľuje veriacich od neveriacich, – pokračoval P. Cantalamessa – pretože pre jedných je škandálom a bláznovstvom a pre druhých prejavom Božej moci a múdrosti. Avšak vo svojej podstate je nástrojom zjednotenia všetkých ľudí – veriacich aj neveriacich, pretože Ježiš Kristus zomrel raz a navždy za všetkých. Z tejto reality vychádza požiadavka a nevyhnutnosť ohlasovať Dobrú zvesť celému svetu, pretože «Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi; veď zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti» (Rim 8,1-2).
Keďže evanjelizovať svet je poslaním Cirkvi, v závere svojej homílie P. Cantalamessa vyzval, aby sme nedovolili, aby sa Cirkev stala komplikovaným a nedobytným zámkom, ktorý by bránil v ohlasovaní radostnej zvesti. Ďalej uviedol: „Vieme, čo môže zabrániť takémuto ohlasovaniu: múr rozdelenia, počínajúc takým, ktorý rozdeľuje kresťanské cirkvi medzi sebou, prílišná byrokracia, pozostatky ceremónií, dávno prekonané zákony a spory. V knihe Zjavenia Ježiš hovorí, že stojí pred dverami a klope (Zjv 3,20). Ako však pripomína pápež František, Ježiš neklope, aby vošiel, ale klope, aby vyšiel. Vyšiel smerom «k existenciálnej periférii hriechu, bolesti, nespravodlivosti, náboženskej indiferentnosti a nevedomosti a každej forme biedy». Pápežský kazateľ tiež pripomenul, že počas dejín sa staré budovy prestavovali podľa potrieb aktuálnej doby a pristavovali sa nové izby a izbičky. Nastane však čas, keď zistíme, že všetky tieto izby sa stávajú prekážkou, a preto je potrebné nájsť odvahu znovu ich zbúrať a upraviť budovu do pôvodného jednoduchého stavu. Podobnú úlohu raz dostal jeden muž, ktorý sa modlil pred krížom sv. Damiána: «Choď, František, a oprav môj zničený dom»“.
