Vatikán 6. februára (RV) - Vatikánsky rozhlas priniesol vo svojom vysielaní dvanástu reflexiu P. Dariusza Kowalczyka, ktorý prispieva krátkymi prednáškami z Katechizmu Katolíckej cirkvi. Ide o pedagóga, ktorý vyučuje teológiu na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. Reflexiu prinášame v plnom znení. Jej názov je "Charakteristika viery". Kresťanská viera je slobodnou odpoveďou človeka Bohu, ktorý sa zjavil v Ježišovi. Takáto odpoveď je však bez milosti nemožná. Preto Katechizmus tvrdí: „Viera je Boží dar, nadprirodzená čnosť, ktorú vlieva Boh“ (KKC 153). Zároveň je zdôraznené, že milosť neodporuje „ani slobode, ani rozumu človeka“ (KKC 154). Božia milosť nás v skutočnosti neobmedzuje. Skôr nás otvára pre nové možnosti. Inými slovami, živý vzťah s Bohom nás robí viacej ľuďmi, slobodnejšími a zodpovednejšími. Aký je teda konečný dôvod veriť? Prijímame pravdy viery preto, že sa javia dôveryhodné, dobré a pekné. Prijímame ich tak, ako nám boli odovzdané našimi rodičmi alebo inými, pre nás dôležitými ľuďmi. Avšak kdesi vo vnútri – ako čítame v Katechizme – „Veríme «pre autoritu samého Boha, ... ktorý sa nemôže mýliť ani nemôže klamať»“ (KKC 156). Katechizmus nám ďalej hovorí, že „Viera je istá, istejšia než akékoľvek ľudské poznanie“ (KKC 157). Takéto tvrdenie môže prekvapiť. Nejde tu o matematickú istotu typu dva plus dva sú štyri. Istota viery má existenciálny charakter a práve z tohto dôvodu môžeme na nej postaviť náš život. Boh ma miluje, Kristus ma spasí v každej situácii – toto sú istoty viery. Ďalšou charakteristikou viery je snaha pochopiť. Božia milosť otvára „oči mysle“ (Ef 1,18) k hlbšiemu pochopeniu vecí zjavených v Ježišovi. Katechizmus preberá slová sv. Augustína: „chápem, aby som veril a verím aby som lepšie chápal“. Prijmime tieto slová ako pozvanie k hlbšiemu čítaniu Katechizmu."
