Vatikán 30. decembra (RV) - Približne 40-tisíc ľudí prišlo včera na Svätopeterské námestie, aby si vypočuli poludňajší príhovor Benedikta XVI. pred modlitbou Anjel Pána. Svätý Otec vyzdvihol pozitívnu úlohu rodiny podľa vzoru Ježiša, Márie a Jozefa. "Drahí bratia a sestry,
dnes je sviatok Svätej rodiny. Evanjeliový úryvok sv. Lukáša z dnešnej liturgie nám predstavuje Pannu Máriu s Jozefom, ktorí, verní tradícii, vystupujú spolu s dvanásťročným Ježišom do Jeruzalema na oslavu Veľkej noci. Ježiš vstúpil do Pánovho chrámu po prvý krát na štyridsiaty deň po svojom narodení, keď jeho rodičia za neho obetovali „pár hrdličiek alebo dva holúbky“ (Lk 2,24), teda obetu chudobných. „Lukáš, ktorého evanjelium je celé popretkávané teológiou chudobných a samotnou chudobou, nám dáva poznať..., že Ježišova rodina patrila medzi chudobných Izraela. Ukazuje nám, že práve medzi nimi mohlo dozrieť naplnenie prísľubu“ (L´infanzia di Gesù, 96). Ježiš je dnes znova v Chráme, ale tentoraz má inú, svoju vlastnú úlohu. Spolu s Máriou a Jozefom koná púť do Jeruzalema tak, ako to predpisuje zákon (porov. Ex 23,17; 34,23ss) aj keď ešte nedovŕšil trinásty rok života. Toto je znakom hlbokej nábožnosti Svätej rodiny. Keď sa však jeho rodičia vybrali na cestu späť do Nazareta, stalo sa niečo neočakávané. Bez toho, aby voľačo povedal, ostáva v meste. Tri dni ho Mária s Jozefom hľadali a nakoniec našli v Chráme, kde sa rozprával s učiteľmi zákona (porov. Lk 2,46-47). Keď od neho chceli vysvetlenie, Ježiš odpovedá, že sa nemajú čudovať, pretože tam je jeho miesto a jeho dom, blízko pri Otcovi, ktorý je Bohom (porov. L´infanzia di Gesù, 143). „On – píše Origenes – vyznáva, že je v chráme svojho Otca, toho Otca, ktorého nám zjavil a povedal, že je jeho Synom“ (Kázne na Lukášovo evanjelium, 18,5).
Máriine a Jozefove starosti o Ježiša sú rovnaké ako každého rodiča, ktorý vychováva svoje dieťa, uvádza ho do života a pomáha mu porozumieť skutočnosti. Dnes je potrebná osobitná modlitba k Pánovi za všetky rodiny sveta. Nech sa rodičia, napodobňujúc Svätú rodinu, vážne zaoberajú rastom a výchovou vlastných detí, aby dozrievali v zodpovedných ľudí a čestných občanov, bez toho, aby niekedy zabudli na to, že viera je cenným darom, ktorým živia vlastné deti aj skrze osobné svedectvo. Zároveň sa modlime, aby každé dieťa bolo prijaté ako Boží dar, milované otcom a matkou a rástlo ako Pán Ježiš „v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“ (Lk 2,52). Nech sú láska, vernosť a odovzdanosť Márie a Jozefa príkladom pre všetkých kresťanských manželov, ktorí nie sú priateľmi alebo pánmi života ich detí, ale správcami neopakovateľného Božieho daru.
Nech nám Jozefovo mlčanie, ako spravodlivého človeka (porov. Mt 1,19) a príklad Márie, ktorá zachovávala všetky tieto veci vo svojom srdci (porov. Lk 2,51) dovolia vstúpiť do plného tajomstva viery a ľudskosti Svätej rodiny. Prajem všetkým kresťanským rodinám, aby žili v Božej prítomnosti v rovnakej láske a radosti ako mala Ježišova, Máriina a Jozefova rodina.
