Bratislava 11. decembra (TK KBS) - Ordinár Ozbrojených síl a Ozbrojených síl SR Mons. František Rábek pri príležitosti tohtoročného Adventu a blížiacich sa Vianoc napísal pastiersky list. List je distribuovaný vojenskými, policajnými a väzenskými kaplánmi do všetkých zložiek Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. Jeho cieľom je poskytnúť veriacim v týchto zložkách štátu podnety k zamysleniu sa nad podstatou kresťanskej viery, skutočným zmyslom Vianoc, ale aj dôvodmi slávenia Roku viery a Roku sv. Cyrila a Metoda v roku 2013. List prinášame v plnom znení. Pastiersky list ordinára Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky k Vianociam 2012
Vážení priatelia, milí bratia a sestry!
Vianoce sú krásne sviatky z viacerých hľadísk. Nejedno dieťa by si želalo, ale možno i niektorý dospelý, aby sa Vianoce nikdy neskončili, aby trvali stále.
Pred dvoma rokmi som mal možnosť – spolu so skupinou pútnikov, členov ordinariátu – navštíviť miesto, kde sú Vianoce naozaj po celý rok... Kde inde by to mohlo byť, ak nie v Betleheme. Bol horúci novembrový deň a my sme prišli na Pole pastierov – nezastavaná plocha na okraji Betlehema, kde v čase Ježišovho narodenia strážili pastieri svoje stáda a kde sa im zjavil anjel, ktorý im oznámil, že v Dávidovom meste sa im narodil Mesiáš, Kristus, Pán a že ho nájdu ako dieťa zavinuté do plienok a uložené v jasliach. Na mieste tejto udalosti je postavená krásna kaplnka a v nej sú maľby, znázorňujúce tieto udalosti. Toto miesto, ako väčšinu kresťanských pamätných miest vo Svätej zemi, spravujú františkáni. Vtedy tam mal službu mladý františkán – Poliak. Pri rozlúčke mi daroval vrecúško s hnedým práškom. Myslel som si: Prsť zeme z tohto vzácneho miesta – na pamiatku. Ale brat františkán ma hneď vyviedol z omylu: „To sú horčičné semienka...“ Hneď som si spomenul na podobenstvo z evanjelia, v ktorom Ježiš pripodobnil Božie kráľovstvo horčičnému zrnku, ktoré je najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je z neho strom, v ktorom môžu hniezdiť vtáky...
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že horčičné semienko nesúvisí s udalosťou Ježišovho narodenia. A predsa: čím bola táto udalosť v tej dobe? Čo znamenalo narodenie jedného chudobného dieťatka v zapadnutom kúte vtedajšieho sveta, dokonca opustenej maštali? Nebol to nepatrný prášok, ktorý sa z bežného hľadiska musel zdať asi taký bezvýznamný ako mne ten prášok vo vrecúšku. A predsa – podobne ako mne brat františkán vysvetlil, že v tých domnelých zrniečkach prachu je skrytý život budúcej rastliny, tak aj betlehemským pastierom oznámil Boží anjel, kým je to nenápadné Dieťa v jasliach...
Čo z tohto Dieťaťa vyrástlo, ako sa rozvinul ten život, ktorý bol v ňom skrytý, o tom s obdivom a s radosťou hovorili očití svedkovia jeho života, pôsobenia, smrti a zmŕtvychvstania – apoštoli. Jeden z nich, apoštol Ján, vo svojom evanjeliu o Ježišovi píše: „V ňom bol život.“ (1, 4)
Život – ale aký?
Život toho Dieťaťa, ktoré sa narodilo v Betleheme, bol na jednej strane podobný životu ľudí v jeho dobe, na druhej strane však mal jednu zásadnú zvláštnosť: pre neho bol podstatný vzťah s Bohom, častá komunikácia s ním a uskutočňovanie vôle Boha – Otca v každodenných okolnostiach i v celkovom zameraní zmyslu jeho života. Z tohto intenzívneho spoločenstva s Bohom sa Ježišov život rozvinul do prejavov neobyčajnej múdrosti a krásy, do obdivuhodných skutkov lásky k človeku až po hrdinskú obetu samého seba pre záchranu celého ľudstva. Najdôležitejšie však je, že táto jeho absolútne prioritná vernosť Bohu viedla síce k bolestnej kríze smrti na kríži, ale jej životodarná sila bola potvrdená vzkriesením jeho tela na tretí deň a prijatím celej jeho osoby do priameho spoločenstva s Bohom a odovzdaním od Otca všetkej moci nad celým svetom („Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi“, Mt 28, 18). Je to život, ktorý dosiahol večné a vesmírne rozvinutie, pretože jeho princípom bola a je hlboká jednota s Bohom, ktorý je Láska.
Prečo mohlo toto betlehemské Dieťa, toto „horčičné semienko“ rozvinúť svoj život do takýchto nesmiernych rozmerov? To vysvetlil on sám a potvrdzujú to jeho skutky, hlavne zmŕtvychvstanie: je večným Božím Synom, ktorý si vzal ľudské telo z Panny Márie a stal sa človekom. Urobil to všetko preto, aby nám ukázal perspektívy rozvoja nášho života, aby nám umožnil dať tú najhodnotnejšiu náplň nášmu životu, aby náš život mohol vyústiť do účasti na večnom Božom živote v obnovenom vesmíre.
Kľúčový význam viery
Apoštol Ján píše hneď v úvode svojho evanjelia: „Tým, čo ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi, tým, čo uverili v jeho meno...“(1, 12). Tak, ako horčičný krík môže vyrásť iba z tej pôdy, do ktorej sa zasialo semienko, podobne aj život podobný Kristovmu sa môže rozvinúť len v tom človeku, ktorý prijíma ovocie Kristovho života a diela, jeho samého do svojho života. V takomto človeku on sám pôsobí svojou božskou mocou, svojím Duchom a pomáha mu rozvíjať sa do plnej podobnosti s ním. Keďže sme živou pôdou, Boh očakáva našu spoluprácu pri osvojovaní si daru života, ktorý nám poslal v Kristovi. Táto naša spolupráca sa nazýva viera.
O poznanie kresťanskej viery prejavili záujem už naši predkovia v IX. storočí, keď si prostredníctvom svojho kniežaťa Rastislava žiadali v Carihrade učiteľa, ktorý by im v ich jazyku vysvetlil pravú kresťanskú vieru. Na túto prosbu prichádzajú na Veľkú Moravu svätí Cyril a Metod (v roku 2013 slávime 1 150. výročie tejto udalosti). Všetka ich kultúrna, vzdelávacia a misionárska činnosť bola motivovaná snahou sprostredkovať ľuďom, ku ktorým boli poslaní, Ježiša Krista, jeho slovo, umožniť im, aby v neho uverili a tak mali účasť na jeho živote.
Krásne to vyjadril svätý Konštantín-Cyril v predslove k prekladu evanjelia, v Proglase: „Všetci, po radosti túžiaci, túžiaci temno hriechu navždy zapudiť a sveta tohto hniloby sa pozbaviť a rajský život pre seba zas objaviť... dobre počuj, celý národ sloviensky, vypočuj slovo od Boha ti zoslané...“ (15 – 20).
Do akých rozmerov sa rozrástlo toto „horčičné zrnko“ kresťanskej viery u tých, čo ho počas celých dejín nášho národa s vierou prijímali?!
Nech je jubileum, ktoré slávime, pre nás výzvou i príležitosťou, aby sme sa zaujímali o Krista a jeho slovo, aby sme sa prehlbovali vo viere a žili podľa nej.
S týmto výročím príchodu našich vierozvestcov sa spája aj Rok viery, ktorý vyhlásil pápež Benedikt XVI. z dôvodu 50. výročia otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu. Ovocie prác koncilu je zhrnuté zvlášť v Katechizme Katolíckej cirkvi. Svätý Otec nás povzbudzuje, aby sme si počas tohto roka zvlášť osvojovali obsah katechizmu. Povzbudzujem každého a každú z Vás, aby ste sa o to snažili tak osobne, ako aj pod vedením našich kaplánov ordinariátu. Nachádzajte si čas na pravidelné stretnutia, v rámci ktorých sa budete venovať poznávaniu učenia viery, ale aj uvažovaniu, ako túto vieru uskutočňovať. Nezabúdajme sa na tento úmysel aj modliť a zvlášť sa stretávajme so živým Ježišom Kristom vo sviatostiach, najmä vo sviatosti pokánia a v Eucharistii.
Možno Vám v tomto liste ponúkam trochu náročné čítanie, ale chcem poukázať na podstatný význam vianočnej udalosti, bez ktorej by všetky blýskavé vianočné dekorácie zostali prázdne.
Všetkým Vám, Vašim rodinám, zvlášť Vám, ktorí bude tráviť sviatočné chvíle v službe – vrátane Vás, ktorí ich prežijete v zahraničných misiách –, úprimne želám pokojné, radostné a duchovne hlboké prežitie tejto udalosti narodenia Spasiteľa; upevnenie rodinných vzťahov, vzájomného priateľstva, ako aj primeraný oddych a načerpanie nových síl ducha i tela pre život podľa Božej vôle počas celého roka 2013. Každého a každú z Vás s úctou pozdravuje Váš + František Rábek, biskup-ordinár OS a OZ SR
TK KBS informoval Tibor Ujlacký
