Praha 26. septembra (TK KBS/TS ČBK) - V pražskom kláštore pri Kostole Panny Márie Snežnej otvorili 24. septembra odbornú konferenciu a výstavu približujúcu historické súvislosti udalosti okolo roku 1611, kedy došlo k zabitiu štrnástich františkánov, ktorých beatifikácia sa blíži. Historici sa zhodli, že príbeh františkánskych mučeníkov môže byť varovaním pre súčasnosť. Ukazuje, k čomu môže dôjsť, keď spoločnosť nehľadá konsenzus.Slávnostná svätá omša, pri ktorej budú blahorečení 14 pražskí mučeníci, sa bude konať v Chráme sv. Víta na Pražskom hrade 13. októbra 2012 o 10:00 h. Hlavným celebrantom bude kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre svätorečenie. Prípravy, ktoré vrcholia, začali však už pred 400 rokmi. V súčasnosti prebieha napríklad výroba umeleckých predmetov. "Uskutočnil sa okrem iného konkurz na beatifikačný obraz," hovorí františkán P. Antonín Klaret. Verejnosti bude predstavený až pri samotnom procese v pražskej katedrále, zatiaľ je známy len autorovi, ktorým je Tomáš Císařovský. „Vznikol aj pamätný list Václava Sokola, pamätná medaila, nový relikviár a v kláštore bola opravená kaplnka sv. Michala a refektár," dodáva P. Klaret.
Od tej doby, čo boli vyzdvihnuté pozostatky bratov, prebehol na mieste archeologický prieskum a antropologický ústav Národného múzea skúmal samotné kosti zabitých bratov. „V Národnej knižnici sa zase skúmal pergamenový list, ktorý bol vložený v kovovej schránke spolu s ostatkami. Verejnosť vníma, že táto udalosť je nie len pre Prahu kultúrne a historicky významná, a preto je na ňu naviazaná celá rada kultúrnych akcií," zhrnul ďalší františkán žijúci v kláštore pri Kostole Panny Márie Snežnej P. Regalát Beneš na tlačovej konferencii. Viditeľným znamením bude napríklad premenovanie kláštorného nádvoria na Nádvorie štrnástich mučeníkov.
Do dobového kontextu uviedol účastníkov konferencie historik Petr Hlaváček. Realitou tej doby bola z veľkej časti protestantská Praha s menšinou rímskych katolíkov. Panoval strach z medzikonfesných konfliktov. „Vo vzduchu bola obava, aby túto krehkú klímu rudolfinskej doby nebolo riešené násilne," hovorí Petr Hlaváček. Keď potom po vpáde katolíckeho vojska pasovských začala v uliciach mesta vyčíňať spodina, došlo ku mnohým krvavým potýčkam. Táto spodina však podľa historika nemôže byť chápaná ako väčšina nekatolíckeho spoločenstva v Prahe. „Táto doba môže otvárať rany v našom národe. Ukazuje, k čomu môže dôjsť, keď spoločnosť nehľadá kompromis, konsenzus. Niečo, na čom môže spoločnosť stáť," povedal a dodal: „Udalosti beatifikácie sa môžu stáť možnosťou k diskusii aj medzi kolegami historikmi na jednotlivých teologických fakultách. Začína sa pracovať na spoločnom projekte dejín kresťanstva."
Aj historik Dušan Foltýn chápe príbeh františkánskych mučeníkov, akokoľvek vzdialený v čase, ako akési varovanie. Radikálna akcia jednej strany podľa jeho slov vyvolala protiakciu druhej strany. „Myslím, že keď sa tieto staré rany otvoria, vyčistí sa priestor pre dialóg." Pripomenul, že okrem františkánov, boli vo februári 1611 napadnuté aj ďalšie katolícke inštitúcie v Prahe - napríklad Emauzský kláštor Na Slovanech alebo Vyšehradská kapitula. „K masakru došlo aj na hore svätého Karla na Karlove. V Prahe vtedy nezahynulo len 14 františkánskych mučeníkov, ale ešte minimálne traja rehoľníci na Karlove a na následky týrania zomrel ďalší františkán," spresnil historik. Františkáni u Panny Márie Snežnej boli podľa historika viditeľným cieľom. „Bola to nová komunita, aktívna, katolícky reformná, dosť cudzincov bez nejakého užšieho prepojenia s českým prostredím," charakterizuje tamojšie osadenstvo kláštora Dušan Foltýn. Františkáni prišli do Prahy v roku 1604, obsadili zrúcaniny kláštora u Panny Márie Snežnej a začali ho renovovať. Pochádzali z rôznych európskych národov - boli medzi nimi Taliani, Nemci, Španieli a Holanďania. „Od tých ostatných celkove asi päťdesiat zabitých mešťanov, mučeníkov odlišoval fakt, že sa vôbec nebránili. Nezomreli v súboji,“ dodáva P. Klaret.
Zdroj: TS ČBK
