Vatikán 21. septembra (RV) - Cirkev je povolaná brániť rodinu a manželstvo pred všetkým, čo by menilo skutočnú pravdu o nej. Toto je hlavnou myšlienkou dnešného príhovoru Benedikta XVI. francúzskym biskupom, ktorí sú vo Vatikáne na úradnej návšteve ad limina apostolorum. Vo svojom príhovore sa Svätý Otec pozastavil pri úlohe laikov v cirkevnom živote, a tiež pri riziku prílišnej pastoračnej „byrokracie“ v diecézach. „Brániť rodinný život v spoločnosti nie je myšlienkou spiatočníckou, ale skôr prorockou“, pretože takýmto spôsobom sa „napomáha podpore tých hodnôt, ktoré dovoľujú plný rozvoj ľudskej osoby, stvorenej na Boží obraz“. Citujúc z posynodálnej apoštolskej exhortácie Sacramentum Caritatis pokračoval: „Dobro, ktoré celá Cirkev a spoločnosť očakávajú od manželstva a na ňom založenej rodiny, je príliš veľké, aby sa nevenovalo úsilie tomuto špecifickému pastoračnému poľu. Manželstvo a rodina sú ustanovizne, ktoré treba napomáhať a chrániť pred každým možným omylom o ich pravde, lebo každá škoda, ktorá sa im spôsobí je v skutočnosti ranou spôsobenou ľudskému spolužitiu ako takému“. Pozastavil sa aj pri živote kresťanských komunít, keď zdôraznil, že „riešenie pastoračných problémov diecézy“ sa nemôže obmedzovať iba na „otázky týkajúce sa organizácie“. „Je tu riziko, že sa začne klásť dôraz na hľadanie účinných prostriedkov prostredníctvom istej pastoračnej byrokracie, sústreďujúcej sa na štruktúry, organizáciu a programy, ktoré sa môžu stať samoúčelnými, slúžiacim výlučne tým, ktorí pracujú v týchto štruktúrach a nebude mať účinok na život nepraktizujúcich kresťanov“. Evanjelizácia si vyžaduje, aby sa vychádzalo „zo stretnutia s Pánom, z dialógu zakorenenom v modlitbe“. Nakoniec Benedikt XVI. obrátil pozornosť na laikov, povolaných do služieb Cirkvi: „Je nevyhnuté rešpektovať rozdiel medzi všeobecným kňazstvom všetkých veriacich a služobným kňazstvom vysvätených. Je to rozdiel, ktorý sa netýka len stupňa, ale samotnej povahy.“ Preto je dôležité zachovať „vernosť pokladu viery tak, ako bol vysvetľovaný magistériom a
ohlasovaný celou Cirkvou“. Je preto rovnako dôležité, aby spolupráca medzi laikmi a kňazmi „bola vždy uprostred cirkevného spoločenstva zhromaždeného okolo svojho biskupa, ktorý je jej garantom“.
