Castel Gandolfo 9. septembra (RV) - Aj v dnešnú nedeľu sa nádvorie apoštolského paláca v Castel Gandolfe naplnilo pútnikmi z celého sveta. Svätý Otec sa v príhovore pred pravidelnou poludňajšou modlitbou Anjel Pána zameral na evanjeliový príbeh uzdravenia hluchonemého.Drahí bratia a sestry,
stredobodom dnešného evanjelia (Mk 7,31-37) je jedno krátke, ale veľmi dôležité slovo. Slovo, ktoré vo svojom najhlbšom zmysle – obsahuje celé posolstvo a činnosť Ježiša Krista. Evanjelista Marek ho napísal v rovnakom jazyku v akom ho vyslovil Ježiš, preto ho vnímame ešte živšie. To slovo je «effeta» čo znamená «otvor sa». Pozrime sa na kontext, v akom bolo použité. Ježiš prechádzal krajinou nazývanou „Dekapolis“ medzi Týrom, Sidonom a Galilejou. Teda krajinou, ktorá nepatrila židom. Tam mu priviedli hluchonemého muža, aby ho uzdravil, pretože je jasné, že zvesť o ňom došla až do tých končín. Ježiš ho vzal bokom, dotkol sa mu uší a jazyka a potom, hľadiac na nebo, hlbokým vzdychom povedal: «Effeta», čo teda znamená «otvor sa». V tej chvíli začal muž správne hovoriť a počul všetko (porov. Mk 7,35). Teraz historický význam tohto slova. Hluchonemý vďaka Ježišovmu zásahu sa «otvára». Pred tým bol uzavretý, izolovaný, komunikovať preňho bolo veľmi ťažké. Uzdravenie bolo pre neho akýmsi «otvorením sa» pre iných a pre svet. Je to otvorenie, ktoré, vychádzajúc od orgánov sluchu a reči, zahŕňalo celú jeho osobu a celý jeho život. Konečne mohol začať komunikovať, teda nadviazať vzťahy novým spôsobom.
Všetci však vieme, že uzatvorenosť človeka, jeho izolácia, nezávisia iba od zmyslových orgánov. Existuje vnútorné uzavretie, ktoré sa dotýka najhlbšieho jadra človeka, toho, čo biblia nazýva «srdce». Toto je to, čo prišiel Ježiš «otvoriť», oslobodiť, aby nás urobil schopnými prežívať v plnosti vzťah s Bohom a s inými. Preto som na začiatku povedal, že toto krátke slovo «effeta – otvor sa» obsahuje v sebe celé Kristovo poslanie. On sa stal človekom, aby sa človek, vnútorne hluchý a slepý kvôli hriechu, stal schopným počúvať Boží hlas, hlas Božej lásky, ktorý zaznieva v jeho srdci, a takýmto spôsobom sa naučil hovoriť jazykom lásky a komunikovať s Bohom a ostatnými. Z tohto dôvodu slovo a gesto tohto «effeta» boli vložené do obradov krstu, ako jedno zo znakov, ktoré vyjadrujú jeho význam. Kňaz, dotýkajúc sa úst a uší novokrstenca hovorí: «Effeta», modliac sa, aby čo najskôr mohol počúvať Božie Slovo a vyznávať vieru. Prostredníctvom krstu začína ľudská osoba takpovediac «dýchať» Ducha Svätého. Toho, ktorého Ježiš vzýval od Otca týmto hlbokým vzdychom pri uzdravení hluchonemého.
Obráťme sa teraz v modlitbe na Najsvätejšiu Pannu Máriu, ktorej sviatok narodenia sme včera oslavovali. Práve z jej osobitného vzťahu so vteleným Slovom je Mária úplne «otvorená» Pánovej láske a jej srdce je v ustavičnom prijímaní jeho Slova. Nech na jej materinský príhovor každodenne zakusujeme vo viere zázrak tohto «effeta», aby sme mohli žiť v spoločenstve s Bohom a bratmi.
*
Po modlitbe Anjel Pána sa Benedikt XVI. obrátil na francúzsky hovoriacich pútnikov prítomných v Castel Gandolfe a pri televíznych obrazovkách a pripomenul jeho blížiacu sa apoštolskú cestu do Libanonu. Okrem iného povedal: „S radosťou sa stretnem s obyvateľmi Libanonu a jeho predstaviteľmi a okrem kresťanov tejto krajiny aj s tými, ktorí prídu z okolitých krajín. Viem o dramatickej situácii, ktorú prežívajú obyvatelia tohto regiónu, a ktorá už príliš dlhý čas pochádza z neutíchajúcich konfliktov. Rozumiem úzkosti obyvateľov Blízkeho východu, ktorí sú denno-denne ponorení do utrpení každého druhu, ktoré smutne a častokrát aj smrteľne ovplyvňujú ich osobný a rodinný život. Osobitným spôsobom myslím na tých, ktorí pri hľadaní pokojného miesta opúšťajú svoj rodinný a profesionálny život a zakusujú ťažkosti utečencov. Aj keď sa zdá ťažké nájsť východiská z rozličných problémov, ktoré zasahujú tento región, nemôžeme sa odovzdať násiliu a vyhrocovaniu napätia. Úsilie o dialóg a zmierenie musí byť na prvom mieste pre všetky zainteresované strany a musí byť podporované medzinárodným spoločenstvom vo vedomí stále väčšej dôležitosti stabilného a trvalého pokoja v celom regióne. Moja apoštolská cesta do Libanonu a na Blízky východ ako taký, sa spája so znamením pokoja, o ktorom hovorí Kristus: „Svoj pokoj vám dávam“ (Jn 14,27). Nech Boh žehná Libanon a Blízky východ! Nech Boh žehná vás všetkých!“
Preložil: Jozef Šofranko
