Castel Gandolfo 26. augusta (RV) - Aj v dnešnú poslednú augustovú nedeľu sa na nádvorí apoštolského paláca v Castel Gandolfe zišli veriaci mnohých národností, aby pozdravili Svätého Otca a pomodlili sa s ním modlitbu Anjel Pána. Benedikt XVI. sa im prihovoril, nadväzujúc na myšlienky z dnešného evanjelia. Drahí bratia a sestry,
počas uplynulých nedieľ sme rozjímali nad rečou o „chlebe života“, ktorú Ježiš predniesol v Kafarnaumskej synagóge potom, ako nasýtil tisíce ľudí piatimi chlebami a dvoma rybami. Dnes nám Evanjelium predkladá reakciu apoštolov na túto reč, reakciu, ku ktorej ich sám Kristus zámerne a vedome podnietil. Evanjelista Ján, ktorý tam bol prítomný spolu s ostatnými apoštolmi, spomína predovšetkým skutočnosť, že Ježiša „od tej chvíle mnohí z jeho učeníkov opustili a viacej s ním nechodili“ (Jn 6,66). Kvôli čomu? Prečo neuverili Ježišovým slovám: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (porov. Jn 6,51.54)? Toto zjavenie bolo pre nich nepochopiteľné, pretože si ho vysvetľovali iba v materiálnom zmysle. Tieto slová boli však predpoveďou Ježišovho veľkonočného tajomstva, v ktorom vydá seba samého za spásu sveta.
Vidiac, že mnohí učeníci odchádzajú, Ježiš sa obrátil na apoštolov a povedal: „Aj vy chcete odísť? (Jn 6,67). Tak ako i v iných prípadoch, odpovedá Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života a my sme uverili a spoznali, že si Boží svätý“ (Jn 6,68-69). Na túto pasáž máme nádherný komentár sv. Augustína, ktorý hovorí: „Vidíte, ako Peter, prostredníctvom milosti a vnuknutia Ducha Svätého, pochopil? Prečo pochopil? Pretože uveril. Ty máš slová večného života. Ty nám dávaš večný život tým, že nám núkaš svoje telo a krv. A my sme uverili a pochopili. Nehovorí: pochopili sme a uverili, ale uverili sme a pochopili. Uverili sme, aby sme mohli porozumieť. Ak by sme chceli najprv rozumieť a potom uveriť, neboli by sme schopní ani pochopiť ani uveriť. Ty si Kristus, Boží Syn, ty sám si večný život, a v tele a krvi nám dávaš to, čo si ty sám“ (Komentár k Jánovmu evanjeliu 27, 9).
Nakoniec Ježiš vedel i o tom, že aj medzi dvanástimi apoštolmi je jeden, ktorý neveril: Judáš. Aj on mohol odísť, ako to urobili mnohí učeníci. Odišiel by, ak by bol čestný. Namiesto toho ostal s Ježišom. Ostal nie preto, že by veril, alebo miloval, ale s tajným úmyslom pomstiť sa Učiteľovi. Prečo? Pretože sa cítil byť zradený Ježišom, a kvôli tomu sa rozhodol, že ho aj on raz zradí. Judáš bol zelóta a chcel víťazného mesiáša, ktorý by viedol vzburu proti Rimanom. Ježiš však sklamal tieto očakávania. Problémom však je, že Judáš neodišiel a jeho najväčšou vinou je falošnosť, ktorá je znakom diabla. Preto Ježiš povedal dvanástim: „Jeden z vás je diabol!“ (Jn 6,70).
Prosme Pannu Máriu, aby nám pomáhala veriť v Ježiša tak, ako svätý Peter, a aby sme boli voči nemu a iným vždy úprimní.
