Castel Gandolfo 5. augusta (RV) - Aj v prvú augustovú nedeľu sa na nádvorí apoštolského paláca v Castel Gandolfe zišli veriaci mnohých národností, aby mohli pozdraviť Svätého Otca a pomodliť sa s ním modlitbu Anjel Pána. Benedikt XVI. vo svojom príhovore k veriacim nadviazal na myšlienky z dnešného čítania. Drahí bratia a sestry,
v liturgii slova tejto nedele pokračuje čítanie zo šiestej kapitoly Evanjelia podľa Jána. Sme v synagóge v Kafarnaume, kde Ježiš prednáša svoju známu reč po rozmnožení chlebov. Ľudia ho chceli urobiť kráľom, ale Ježiš sa stiahol, najprv na vrch a potom do Kafarnauma. Nevidiac ho, začali ho hľadať, nastúpili do loďky, aby sa preplavili na druhý breh jazera a nakoniec ho našli. Ale Ježiš vedel dobre, prečo tak veľa nadšenia v jeho nasledovaní a rovnako jasne im hovorí: „Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, preto, že vaše srdcia boli dotknuté, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa“ (porov. Jn 6, 26). Ježiš chce pomôcť ľuďom, aby išli ďalej ako je bezprostredné uspokojenie ich materiálnych potrieb, aj keď dôležitých. Chce otvoriť obzor bytia, ktorý jednoducho nie je o každodenných starostiach o jedlo, oblečenie, kariéru. Ježiš hovorí o pokrme, ktorý nepominie, ktorý je dôležité hľadať a prijímať. Hovorí: „Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka“ (Jn 6, 27 ).
Zástup nechápe, myslí si, že Ježiš požaduje dodržiavanie prikázaní, aby sa mohli aj naďalej domáhať tohto zázraku, a pýta sa: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ (Jn 6, 28). Ježišova odpoveď je jasná: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal“ (Jn 6, 29). Ohniskom bytia, toho, ktoré dáva zmysel a pevnú nádej na ceste života, často veľmi ťažkej, je viera v Ježiša, je stretnutie s Kristom. Aj my sa pýtame: „Čo máme robiť, aby sme dosiahli večný život?“ A Ježiš hovorí: „Verte vo mňa.“ Viera je základná vec. Nejde tu o nasledovanie nejakej myšlienky, zákona, ale o stretnutie s Ježišom ako s Osobou živou, o to, aby sa nechali úplne pohltiť ním a jeho evanjeliom. Ježiš nabáda nezastavovať sa iba pri ľudskom obzore, a otvoriť sa Božiemu obzoru, horizontu viery. Vyzýva nás k jedinému: prijať Boží plán, teda „veriť v toho, ktorého on poslal“ (Jn 6, 29). Mojžiš dal Izraelu mannu, chlieb z neba, ktorým sám Boh nakŕmil svoj ľud. Ježiš nedáva niečo, dáva samého seba: on je „pravým chlebom, ktorý zostúpil z neba“, On je prebývajúce Slovo Otca; pri stretnutí s ním sa stretávame so živým Bohom.
„Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ (Jn 6, 28), pýta sa zástup, pripravený vyjednávať, aby zázrak s chlebom pokračoval. Ale Ježiša, pravý chlieb života, ktorý zasýti náš hlad po zmysle, pravde, nemožno „nadobudnúť“ ľudskou prácou; prichádza k nám iba ako dar Božej lásky, Boží skutok, o ktorý prosíme, a ktorý prijímame.
Drahí priatelia, v dňoch nabitých ťažkosťami a problémami, ale tiež v dňoch oddychu a uvoľnenia, nás Pán pozýva k tomu, aby sme nezabúdali, že ak je potrebné starať sa o chlieb materiálny a znovu získať silu, ešte dôležitejšie je nechať rásť vzťah s Ním, posilňovať našu vieru v Toho, ktorý je „chlebom života“, ktorý znovu napĺňa našu chuť po pravde a láske. Nech je nám Panna Mária, v deň, keď si pripomíname posvätenie Baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme, oporou na našej ceste viery!
