Drahí bratia a sestry, v dnešnú nedeľu sme začali čítanie zo 6. kapitoly Evanjelia podľa Jána. Táto kapitola sa začína scénou rozmnoženia chlebov, ktorú potom Ježiš komentuje v synagóge v Kafarnaume, stotožňujúc seba samého s «chlebom», ktorý dáva život. Ježišovo konanie je podobné tomu, čo robil pri poslednej večeri: «Vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim», hovorí evanjelium (Jn 6,11). Téma chleba, ktorý sa láme a vzdávanie vďaky (v. 11, v gréčtine eucharistesas) odvolávajú na Eucharistiu, obeť Krista za spásu sveta. Evanjelista poznamenáva, že sviatky Veľkej noci boli blízko (porov. v.4). Pohľad sa orientuje smerom ku krížu, daru lásky, a k Eucharistii, zvečneniu tejto lásky: Kristus urobil seba chlebom života pre ľudí. Svätý Augustín to komentuje takto: «Kto ak nie Kristus je nebeským chlebom? Ale aby človek mohol jesť chlieb anjelský, Pán anjelov sa stal človekom. Ak by sa toto nebolo stalo, nemali by sme jeho telo, ak by sme nemali pravé jeho telo, nejedli by sme chlieb oltára» (Sermone 130,2). Eucharistia je trvalým veľkým stretnutím človeka s Bohom, pri ktorom sa Kristus stáva našim pokrmom, dáva sám seba, aby sme sa premieňali v neho samého.

V scéne rozmnoženia je pozoruhodná aj prítomnosť chlapca, ktorý zoči-voči problému s nasýtením toľkých ľudí, dáva k dispozícii tú trochu, čo má: päť chlebov a dve ryby (porov. Jn 6.8). Zázrak sa nestane z ničoho, ale vzišiel z nepatrného podelenia sa s tým, čo mal tento jednoduchý chlapec so sebou. Ježiš od nás nežiada to, čo nemáme, ale ukazuje nám, že ak každý ponúkne to málo, čo má, vždy sa môže stať zázrak: Boh je schopný rozmnožiť naše malé gesto lásky a nás urobiť účastnými na jeho dare. Dav je zázrakom ohromený: vidí v Ježišovi nového Mojžiša, hodného moci, a v novej manne zabezpečenú budúcnosť, ale zostáva pri materiálnom chlebe, ktorý jedli. Pán «spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám» (Jn 6.15). Ježiš nie je pozemský kráľ, ktorý vládne, ale kráľ, ktorý slúži, ktorý sa skláňa k človeku, aby nasýtil nielen jeho telesný hlad, ale predovšetkým hlad hlbší – po orientácii, zmysle, pravde, hlad po Bohu.

Drahí bratia a sestry, prosme Pána, aby nám pomohol objaviť dôležitosť živenia sa nielen chlebom, ale pravdou, láskou, Kristom, Kristovým telom; aby nám pomohol objaviť dôležitosť účasti na Eucharistii, s vierou a vedome, aby sme boli s ním stále dôvernejšie spojení. Veď naozaj «nie eucharistický pokrm sa premieňa v nás, ale my sme ním tajomne premenení. Kristus nás živí a tým nás spája so sebou, priťahuje nás do seba» (Apoštolská exhortácia Sacramentum caritatis, 70). Súčasne sa chceme modliť, aby nikdy nikomu nechýbal chlieb potrebný pre dôstojný život, a aby bola nerovnosť odstraňovaná nie zbraňami násilia, ale vzájomným delením sa a láskou. Zverme sa Panne Márii a dovolávajme sa jej materského príhovoru v prospech nás a našich drahých.

*

Po Anjel Pána Benedikt XVI. vyzval na ukončenie násilia v súvislosti s aktuálnou situáciou v Sýrii a Iraku. Výzvu prinášame v plnom znení.

Milí bratia a sestry,

naďalej so znepokojením sledujem tragické a rastúce násilie v Sýrii so smutnými dôsledkami úmrtí a zranení, aj medzi civilným obyvateľstvom, a veľkým počtom utečencov do susedných krajín. Pre nich žiadam zaručenie potrebnej humanitárnej pomoci a solidarity. Opätovne vyjadrujem moju blízkosť trpiacemu obyvateľstvu a pamätám naň v modlitbe, obnovujem naliehavú výzvu na ukončenie všetkého násilia a krviprelievania. Prosím Boha o múdrosť srdca, najmä pre tých, ktorí majú väčšiu zodpovednosť, aby nešetrili úsilím pri hľadaní mieru, aj čo sa týka medzinárodného spoločenstva, prostredníctvom dialógu a zmierenia, vzhľadom na adekvátne politické riešenie konfliktu.

Moje myšlienky sa tiež obracajú na drahý iracký národ, zasiahnutý v posledných dňoch viacerými vážnymi útokmi, ktoré si vyžiadali mnohé úmrtia a zranenia. Kiežby táto veľká krajina mohla nájsť cestu stability, zmierenia a pokoja.

( TK KBS, RV jak; ml ) 20120730016   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]