Aj dnes napoludnie sa na nádvorí Apoštolského paláca v Castel Gandolfe zišli pútnici z celého sveta. Prišli sem, aby sa spolu so Svätým Otcom mohli pomodliť poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Ešte predtým sa im však Benedikt XVI. prihovoril z okna svojej pracovne, nasledovne:Drahí bratia a sestry!
Božie slovo tejto nedele nám znova predkladá jednu základnú a stále fascinujúcu tému Svätého písma: pripomína nám, že Boh je pastierom ľudstva. Toto znamená, že Boh chce pre nás život, chce nás viesť na dobré pastviny, kde sa môžeme posilniť a odpočinúť si; nechce, aby sme sa stratili a zahynuli, ale aby sme dosiahli cieľ našej cesty, ktorým je pravá plnosť života. To je to, čo si každý otec a každá mama praje pre svoje deti: dobro, šťastie, naplnenie. V dnešnom evanjeliu sa Ježiš predstavuje ako pastier stratených oviec z domu Izraela. Jeho pohľad na ľudí je pohľadom takpovediac „pastoračným“. Napríklad, v evanjeliu tejto nedele sa hovorí, že „vystúpil z loďky a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera, a začal ich učiť novým veciam“ (Mk 6, 34). Ježiš je stelesnením Boha Pastiera prostredníctvom svojho spôsobu kázania a svojich diel, stará sa o chorých a hriešnikov, tých, ktorí sa „stratili“ (porov. Lk 19, 10), aby ich priviedol do bezpečia, k Božiemu milosrdenstvu.
Medzi „stratenými ovcami“, ktoré Ježiš zachránil, je aj žena menom Mária, pochádzajúca z dediny v Magdale pri Galilejskom jazere, nazývaná preto Magdaléna. Podľa cirkevného kalendára na ňu v tento deň pripadá liturgická spomienka. Evanjelista Lukáš hovorí, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov (porov. Lk 8, 2), teda ju zachránil od úplného zotročenia zlom. V čom spočíva toto hlboké uzdravenie, ktoré Boh uskutočňuje skrze Ježiša? Spočíva v
opravdivom, úplnom pokoji, v ovocí zmierenia človeka so sebou samým a v uzdravení všetkých vzťahov: s Bohom, s druhými, so svetom. Skutočne, zlo sa vždy snaží zničiť Božie dielo, zasieva rozdelenie do ľudského srdca, medzi telo a dušu, medzi človeka a Boha, do medziľudských, spoločenských, medzinárodných vzťahov, ako aj medzi človeka a stvorené bytia. Zlý rozosieva vojnu; Boh je tvorcom pokoja. Dokonca, ako hovorí svätý Pavol, Kristus „je náš pokoj, on, ktorý z dvoch urobil jedno, vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo“ (Ef 2, 14). K dokonaniu tohto diela radikálneho zmierenia sa musel Ježiš, Dobrý pastier, stať Baránkom, „Božím Baránkom, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29). Iba tak mohol uskutočniť nádherný prísľub žalmu: „Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom/ mnoho a mnoho dní“ (Ž 23, 6).
Drahí priatelia, tieto slová žalmu priam rozochvievajú naše srdce, pretože vyjadrujú našu najhlbšiu túžbu. Hovoria o tom, pre čo sme boli stvorení - hovoria o živote, o živote večnom! Sú to slová človeka, ktorý, tak ako Mária Magdaléna, zakúsil Boha vo svojom živote a spoznal jeho pokoj. Sú to slová, ktoré s najväčšou opravdivosťou znejú z úst Panny Márie, ktorá žije vo večnosti na nebeských pastvinách, kam ju zaviedol Pastier, Baránok. Mária, Matka Krista, ktorý je naším pokojom, oroduj za nás!
