* Homília Mons. Stanislava Zvolenského

Drahí bratia a sestry, milí cyrilometodskí ctitelia,

čo slávime, prečo sme prišli sem do Nitry, ktorú svojho času blahoslavený Jána Pavol II. nazval staroslávnym Betlehemom kresťanstva na Slovensku?

Slávime sviatok našich vierozvestov svätých Cyrila a Metoda, slávime duchovný základ, ktorý podopiera a zjednocuje naše spoločenstvo.

Veď len uvážme. V ostatnom sčítaní ľudu v našej vlasti podľa svojho slobodného rozhodnutia 3 milióny 350 tisíc ľudí sa prihlásilo ako rímskokatolíci, vyše 200 tisíc ako gréckokatolíci, skoro 50 tisíc ako pravoslávni, 320 tisíc ako evanjelici, skoro 100 tisíc ako reformovaná kresťanská cirkev, a ešte ďalší kresťania z menších kresťanských spoločenstiev, keď teda v našej spoločnosti vyše 4 milióny obyvateľov pokladajú za užitočné, aby sa predstavili v spoločnosti ako kresťania, potom primerane pokladajú všetci kresťania v našej vlasti svätých Cyrila a Metoda za duchovných otcov svojho kresťanského presvedčenia. Keď uvážime, že svätého Štefana, uhorského kráľa pokrstil svätý Vojtech z českého rodu Slavníkovcov, ktorí prijali kresťanstvo, keď aj tento český rod patril do Veľkomoravskej ríše, či nemôžeme právom povedať, že svätý Cyril a Metod zjednocujú našu spoločnosť, sú duchovnými otcami kresťanského presvedčenia v našej vlasti. Nimi sprostredkované evanjeliové hodnoty nás stmelili, nás dodnes spájajú, kresťanov ako kresťanov, Slovákov ako Slovákov a samozrejme všetkých bez rozdielu ako obyvateľov našej vlasti.

Slávime duchovný základ našej spoločnosti, duchovnú jednotu, slávime posolstvo kresťanskej viery, ktorej rozumieme my a ktorej rozumeli naši predkovia.

A je tomu 1150 rokov. Pred 1150 rokmi prišiel zásadný podnet pre duchovnú identitu nášho národa i ostatných národov, ktoré žijú v našej vlasti. Veľkomoravské knieža Rastislav totiž v roku 862 poslal byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo tohto znenia: „Náš ľud sa pohanstva zriekol a kresťanského zákona sa drží. Nemáme však takého učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku pravú kresťanskú vieru vysvetlil, aby sa aj iné krajiny, to vidiac, pripodobnili nám. Tak pošli nám, vládca, biskupa a učiteľa takého, lebo od vás na všetky strany vždy dobrý zákon vychádza“ (Život Konštantína XIV. kapitola).

Nato cisár Michal III. vyzval svätého Konštantína, aby sa misie ujal on. Spolu s bratom Metodom boli tou najlepšou voľbou, keďže poznali jazyk, mali organizačné schopnosti a misijnú horlivosť.

Cyril a Metod prijali výzvu cisára Michala v duchu slov Pána Ježiša, ktoré sme počuli v úryvku z evanjelia: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich [...] a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (porov. Mt 28,19-20).

Misia svätých Cyrila Metoda bola misia náboženská a kresťanská, mala ako vedúci motív a cieľ plné obrátenie Slovanov na kresťanskú vieru. Nástrojom úspešnej evanjelizácie sa stali hlaholské písmo, ktoré vytvoril svätý Cyril a slovanský jazyk. V reči ľudu sa ohlasovalo evanjelium, vysluhovali sviatosti a konali bohoslužby. Písmo a jazyk sa stali aj základom písomníctva, vzdelanosti a kultúry našich veľkomoravských predkov.

Stále hlbšie prenikanie do obsahu kresťanskej viery cez možnosť vyznávať ju vo vlastnom jazyku, v reči ľudu, znamenalo možnosť, aby si obyvatelia Rastislavovej ríše uvedomovali stále hlbšie základnú hodnotu kresťanského posolstva o slobode človeka, o slobode človeka, ako Božieho stvorenia, adoptovaného Božieho syna a dcéry, o slobode človeka pred Bohom a pred ľuďmi, o slobode pre Boha.

Ako biskupi Slovenska pripomenuli pastierskym listom z poslednej nedele, pojem slobody sa vo zvláštnom kontexte objavil aj v slovách, ktoré na svojej smrteľnej posteli arcibiskup Metod adresoval svätému Gorazdovi. Zomierajúci Metod chcel odovzdať duchovnú štafetu misijnej aktivity, ukázal na Gorazda a povedal: „Toto je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách, pravoverný“. Keď sa hlbšie zamyslíme nad touto vetou, môžeme v nej objaviť celistvé posolstvo o slobode - vrátane jej najhlbšieho rozmeru, ktorým je sloboda ľudského svedomia. Pojem slobody na pozadí spresňujúceho slovného spojenia „našej zeme“ je sloboda od všetkých ujarmujúcich spoločenských, politických, finančných, mediálnych či osobných väzieb, prosto sloboda podriadená Bohu, pôvodcovi najvnútornejšej logiky všetkého jestvujúceho. Pojem svedomia preto nesmie byť obranným argumentom bezbrehého a bezohľadného individualizmu, ktorý je skôr produktom chúťok a emócií, nebezpečne odbrzdených bez varovného hlasu svedomia.

Okrem toho Metod Gorazda chváli ako muža učeného v knihách. Z úst arcibiskupa Metoda, ktorý svoju misiu postavil na textoch preložených jeho bratom pre ľud, ktorý na tieto texty dostal požehnanie rímskeho biskupa, to znie zvlášť naliehavo. Byť učený znamená v týchto súvislostiach akiste viac, ako mať intelektuálnu vedomosť, púhu informáciu. Znamená praktizovať, žiť, realizovať hodnoty načerpané a pochopené v knihách, a predovšetkým v Knihe kníh, Biblii. Sloboda „muža tejto zeme“ čerpá z Božieho slova, zo slov Boha odovzdávajúcich univerzálny mravný zákon, ktorý sa dá a má uskutočňovať vždy, všade a za každých okolností. Človek učený v knihách, človek prijímajúci Božie slovo je naozaj slobodný, najslobodnejší. Lebo uznávajúc Slovo, cez ktoré bolo všetko stvorené uznáva so všetkou slobodou svojho svedomia aj slovo príkazu a zákazu, lebo to nie je slovo neslobodne nanútené zvonku, ale vyjadrujúce boží plán zakódovaný do každej bunky, do fungovania jednotlivca, jeho vzťahov i celej spoločnosti okolo neho. To platí aj pre situáciu samých vierozvestcov, keď putovali k apoštolským prahom, aby od pápeža ako hlavy cirkvi prosili požehnanie na svoje dielo. Ich komunikácia s pápežom nebola nijako proti ich slobode, ba bola vyjadrením ich slobody a odpútanosti od iných väzieb a pnutí, ktorým by tak ľahko boli mohli podľahnúť.

Preto svätý Metod Gorazda napokon chváli ako „pravoverného“, čiže ako človeka verného pravde. Moderný človek by sa azda pýtal, ako byť verný a čomu, ak pravda nie je jasne definovaná, ak „každý má svoju pravdu“, ak pravdou je to, čo je práve vhodné a užitočné? Ako byť verný premenlivej pseudo-pravde, vratkým ideám vydaným napospas hlasovaniam, mediálnym stratégiám, mocenským záujmom, spravodajským hrám?

Presne pred siedmimi rokmi na tejto slávnosti predniesol homíliu otec kardinál Ján Chryzostom Korec, na ktorého v tieto dni myslíme a za zdravie ktorého sa sústavne modlíme. Jeho vtedy prednesené otázky sa nám dnes javia rovnako aktuálne ako vtedy. Otec kardinál sa vtedy pýtal: „Chceme žiť ako národ bez náboženstva? Chceme žiť bez kresťanstva? A vieme to domyslieť? Nevidíme, aké otrasné rozmery vie nadobudnúť bez svedomia ľudské sebectvo, chamtivosť a ľudská nenávisť? Nevidíme, čo vie stvárať nenásytnosť ľudí v hospodárstve, čo chamtivosť podplácania, čo nenávisť terorizmu? Nevidíme, čoho je schopná bezbrehá sloboda, čo sú vstave robiť ľudia bez mravných zábran? Nevidíme, ako nás pravé kresťanstvo robí ľuďmi? Mnohí z nás to vidia a dovidia doďaleka“.

Naozaj, pozerajúc doďaleka zisťujeme čosi veľmi dôležité, kľúčové, nenahraditeľné: potrebujeme uvedomiť náš základný pevný bod, ktorým je náš vzťah k Bohu. Náš vzťah k Boh sa prejavuje modlitbou. Modlitba k Bohu nás oslobodzuje a posväcuje k odvahe žiť a hovoriť pravdu, modlitba nás vedie hĺbať nad Slovom Boha, modlitba nás oslobodzuje ku skutočnej pravovernosti. Preto inšpirovaný modlitbou svätého Cyrila, ktorou prosil Boha pred svojou smrťou, modlime sa aj my: Pane, Bože náš, ktorý si stvoril všetko a rozprestrel si do šírky nebo a položil si základy zeme. Ty si všetko jestvujúce priviedol z nebytia k bytiu. Ty vždy počúvaš tých, čo plnia tvoju vôľu a zachovávajú tvoje prikázania. Zachovaj nás vo vernosti, zveľaď svoju Cirkev a spoj nás v jednote ducha. Aby sme boli ľudom rovnako zmýšľajúcim o pravej viere. Vry do našich sŕdc slovo tvojho prijatia za synov. Aby sme všetci chválili a slávili tvoje meno, meno Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen."

* Príhovor apoštolského nuncia na Slovensku Mons. Maria Giordanu

Excelencia pán prezident Slovenskej republiky,

Vážená pán premiér,

Excelencia Mons. Zvolenský, bratislavský arcibiskup e predseda Konferencie biskupov Slovenska,

Excelencia Mons. Viliam Judák, nitriansky diecézny biskup,

Drahí spolubratia v biskupskej službe,

Kňazi, rehoľníci a rehoľné sestry,

Predstavitelia občianskeho a verejného života,

Milovaní bratia a sestry v Kristovi,

Dnešnou slávnosťou svätých Cyrila a Metoda sa otvára Rok venovaný práve týmto dvom svätcom v rámci prípravy na veľké jubileum ich príchodu na územie Veľkej Moravy a teda aj na územie dnešného Slovenska.

Vieme, že svätí Cyril a Metod prišli sem ako misionári, ktorým Kristus zveril poslanie šíriť evanjelium medzi slovanskými národmi a tak priniesť jeho svetlo, ktoré chce byť pomocou pre ľudí i pre celé národy.

Viera, napriek početným ťažkostiam spôsobeným historickými okolnosťami, pomáhala vašim predkom v priebehu dejín žiť čestne a neprestať obracať svoj zrak k Tomu, ktorý je Pánom všetkého, ktorý všetko riadi a ktorý spôsobuje, že tým, ktorí milujú Boha, všetko slúži k dobrému (Rim 8, 28).

Dnes, na sviatok týchto dvoch svätcov, ktorí sú zároveň patrónmi Európy, sa aj my cítime zodpovední za zachovanie a šírenie tej viery, ktorú tu oni ohlasovali. Prosíme ich teda, aby sa prihovárali u Boha za našu vlasť i za náš spoločný dom, za dnešnú Európu, ktorá je iná ako vtedy, keď tu pôsobili oni, Európa s novými výzvami a novými perspektívami.

Aj toto je naša zodpovednosť: nedovoliť, aby sa stratilo to, čo tu zasievali svätí Cyril a Metod, pre čo sa dali úplne do služieb Bohu a Cirkvi, a čo im ležalo na srdci až do posledného dychu.

Áno, milovaní bratia a sestry, viera je veľký dar, ktorý nesmieme stratiť. Naopak, máme ju s láskou opatrovať, posilňovať a odovzdávať tým, ktorých Pán postavil na našej životnej ceste. V prípade solúnskych bratov to boli slovanské národy. V našom prípade sú to naši blízki, vlastná rodina, ale aj okolie, v ktorom žijeme. V tomto zmysle máme byť všetci misionári a tak mať účasť na poslaní Cirkvi, ktorá vedie ľudí k spáse.

Všetkým vám, biskupom, predstaviteľom verejného života i veriacim laikom želám, aby jubilejný Rok svätých Cyrila a Metoda bol pre vás veľkou pomocou a aby vám pomohol milovať Boha celým srdcom a žiť svoj každodenný život v duchu viery, podľa príkladu svätcov, ktorých si tu dnes uctievame. Amen.

TK KBS poskytli príhovory Mons. Stanislav Zvolenský a Apoštolská nunciatúra v SR

( TK KBS, tk; ml ) 20120705006   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]