Vatikán 1. júla (RV) - Za horúceho slnečného počasia sa dnes na Námestí sv. Petra zišlo niekoľko tisíc pútnikov z celého sveta, aby si vypočuli príhovor Benedikta XVI., v ktorom upriamil pozornosť na zázračné uzdravenia opísané v dnešnom Markovom evanjeliu. Drahí bratia a sestry,
v dnešnú nedeľu nám evanjelista Marek predkladá rozprávanie o dvoch zázračných uzdraveniach, ktoré Ježiš koná, aby pomohol dvom ženám. Dcére jedného z predstavených synagógy Jairusa a žene, ktorá trpela na „hemorágiu“ (porov. Mk 5,21-43). Tieto dva príbehy môžeme čítať dvoma spôsobmi. Prvý je čisto fyzický: Ježiš sa skláňa k ľudskému utrpeniu a lieči telo. Druhý je duchovný: Ježiš prišiel, aby uzdravil srdce človeka, daroval spásu a žiada, aby sa v neho verilo. V prvom rozprávaní, pri správe, že Jairova dcérka je mŕtva, Ježiš hovorí predstavenému synagógy – „Neboj sa len ver!“ (v. 36), berie ho so sebou do miestnosti, kde bola dcérka a hovorí: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ (v. 41). Ona sa postavila a začala chodiť. Svätý Hieronym komentuje tieto slová spôsobom, ktorým zdôrazňuje Ježišovu spásnu moc: „Dievča, vstaň kvôli mne: nie pre tvoje zásluhy, ale kvôli mojej milosti. Vstaň preto kvôli mne: tvoje uzdravenie nezávisí od tvojich čností“ (Omelie su Vangelo di Marco, 3). Druhý príbeh o žene, ktorá bola postihnutá krvotokom, znova dáva do pozornosti to, ako Ježiš prichádza, aby človeka oslobodil v jeho celistvosti. Zázrak sa udeje v dvoch fázach. Prvá fáza je fyzické uzdravenie, ktoré však je úzko spojené s hlbším uzdravením, takým, v ktorom sa Božia milosť dáva tomu, kto sa mu vo viere otvorí. Ježiš hovorí žene: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby! (Mk 5,34).
Tieto dva príbehy o uzdravení sú pre nás pozvaním, aby sme prekonali iba horizontálnu a materiálnu víziu života. Od Boha žiadame mnoho uzdravení od problémov, či v konkrétnych potrebách, a je to správne. Avšak to, o čo musíme neustále prosiť, je stále pevnejšia viera, aby Pán obnovil náš život, a pevná dôvera v jeho lásku, v jeho prozreteľnosť, ktorá nás nikdy neopúšťa.
Ježiš, ktorý je pozorný voči ľudskému utrpeniu, nás upozorňuje na tých, ktorí pomáhajú chorým niesť ich kríž. Osobitne na lekárov, zdravotníkov a tých, čo zabezpečujú duchovnú starostlivosť v zdravotných zariadeniach. Oni sú „zásobárňami lásky“, ktoré sú zdrojom pokoja a nádeje pre trpiacich. V encyklike Deus caritas est sa píše, že táto vzácna služba si predovšetkým vyžaduje profesionálnu kompetenciu – ona je prvou a najzákladnejšou potrebou – ale ona sama nestačí. Ide o ľudské bytosti, ktoré potrebujú ľudskosť a pozornosť srdca. „Preto popri profesionálnej príprave je pre týchto pracovníkov nevyhnutná predovšetkým formácia srdca: je potrebné priviesť ich k takému stretnutiu sa s Bohom v Kristovi, ktoré prebudí v nich lásku a otvorí ich srdcia pre druhých“ (č. 31).
Prosme Pannu Máriu, aby sprevádzala našu cestu viery a našu činnosť konkrétnej lásky, osobitne k tým, ktorí to potrebujú. Prosme ju aj o materinský príhovor za našich bratov, ktorí prežívajú utrpenie na tele alebo na duchu.
