Ctihodní bratia v biskupskej službe,

Vážení občianski predstavitelia,

Drahí bratia a sestry

V dnešné ráno prežívame chvíľu veľkej radosti a spoločenstva pri slávení eucharistickej obety. Sme veľkým zhromaždením, spojeným s nástupcom sv. Petra, zloženým z mnohých národov. Môžeme v ňom vidieť znázornenie Cirkvi, jednej a univerzálnej, založenej Kristom. Ona je ovocím poslania, ktoré, ako sme počuli v evanjeliu, Ježiš zveril svojim apoštolom: ísť ku všetkým národom, robiť z nich učeníkov a „krstiť ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,18-19).

S potešením a úctou pozdravujem kardinála Angela Scolu, milánskeho arcibiskupa a kardinála Ennia Antonelliho, Predsedu pápežskej rady pre rodinu, hlavných iniciátorov tohto Siedmeho svetového stretnutia rodín, ako aj ich spolupracovníkov, pomocných milánskych biskupov a ďalších cirkevných predstaviteľov. S radosťou pozdravujem i tu prítomné občianske autority. Vrúcne objímam predovšetkým vás, drahé rodiny! Ďakujem, že ste prišli!

V druhom čítaní nám sv. Pavol pripomína, že v krste sme dostali Ducha Svätého, ktorý nás pridružuje ku Kristovi ako bratov a vo vzťahu k Otcovi nás robí Božími deťmi, a tak môžeme volať: „Abba, Otče!“ (por. Rim 8, 15.17). V momente krstu nám bol daný zárodok nového života, Božieho života, aby sme rástli do celkového naplnenia v nebeskej sláve. Stali sme sa členmi Cirkvi, Božej rodiny, «sacrarium Trinitatis» – ako ju definuje sv. Ambróz –, „ľudu, ktorý“, ako učí Druhý vatikánsky koncil, „je zhromaždený jednotou Otca a Syna a Ducha Svätého“ (Lumen gentium, 4). Dnešná liturgická slávnosť Najsvätejšej Trojice nás pozýva kontemplovať toto tajomstvo a zároveň nás pobáda, aby sme vedome žili v spoločenstve s Bohom a medzi nami podľa jej vzoru. Sme povolaní prijať a zjednotení ďalej podávať pravdy viery, žiť vzájomnú lásku voči všetkým, deliac sa o svoje radosti i utrpenia, učiť sa žiadať i darovať odpustenie, uznávajúc rôznosť chariziem pod vedením pastierov. Jedným slovom, je nám zverené poslanie rozvíjať cirkevné spoločenstvá, ktoré budú vždy viac rodinou, schopné odrážať krásu Trojice a evanjelizovať nie iba slovom, ale povedal by som „vyžarovaním“, silou žitej lásky.

Povolanou byť obrazom Jediného Boha v Troch Osobách nie je iba Cirkev, ale i rodina, založená na manželstve muža a ženy. Na počiatku „Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem!“ (Gn 1,27-28). Boh stvoril človeka ako muža a ženu, s dvojitou dôstojnosťou ako i s vlastnými i komplementárnymi charakteristikami, aby obaja boli darom jeden pre druhého, navzájom sa uznávali a vytvárali spoločenstvo lásky a života. Láska robí z človeka autentický Boží obraz. Drahí manželia, v prežívaní manželstva nedarujete iba nejakú vec alebo nejakú činnosť, ale celý svoj život. Vaša láska je plodnou predovšetkým pre vás samých, pretože chcete a uskutočňujete dobro toho druhého, zakusujúc radosť v prijímaní a dávaní. Vaša láska je účinná i vo veľkodušnom a zodpovednom privádzaní detí na svet, v nežnej starostlivosti o ne i v múdrej a pozornej výchove. Je plodná i pre spoločnosť, pretože rodinné spolužitie je prvou a nezastupiteľnou školou spoločenských hodnôt, medzi ktoré patrí úcta k človeku, nezištnosť, dôvera, zodpovednosť, spolupatričnosť a spolupráca. Drahí manželia, bdejte nad svojimi deťmi a vo svete, v ktorom dominuje technika, im s pokojom a dôverou predložte dôvody prečo žiť, ukážte im silu viery i vysoké ideály, buďte im podporou v ich krehkosti. I vy, drahé deti, majte so svojimi rodičmi vzťahy plné vrúcnosti a starostlivosti. Nech sú zároveň i vzťahy medzi súrodencami príležitosťou rásť v láske.

Božia predstava o manželskom páre nachádza svoju plnosť v Ježišovi Kristovi, ktorý pozdvihol manželstvo na sviatosť. Drahí manželia, osobitným darom Ducha Svätého vás Kristus robí účastnými na svojej snúbeneckej láske, a robí z vás znamenie svojej lásky k Cirkvi. Je to láska verná a úplná. Ak prijímate tento dar, obnovujúc denne s vierou vaše „áno“, tak i vaša rodina, v sile, ktorá prichádza z tejto sviatosti, bude žiť z Božej lásky podľa vzoru svätej nazaretskej rodiny. Drahé rodiny, často proste v modlitbe o pomoc Pannu Máriu a sv. Jozefa, aby vás učili prijímať Božiu lásku tak, ako ju prijímali oni. Prežívať vaše povolanie nie je jednoduché najmä dnes, ale s touto láskou sa ono stáva nádhernou skutočnosťou a jedinou silou, čo môže skutočne zmeniť svet. Pred sebou máte svedectvá mnohých rodín, ktoré ukazujú cestu ako rásť v láske, to jest, ako rásť v trvalom vzťahu s Bohom, zúčastňovať sa na cirkevnom živote, rešpektovať názor druhého, byť pripravení k službe, trpezliví s ohraničeniami druhých, vedieť odpúšťať a

prosiť o odpustenie, s múdrosťou a pokorou zvládať prípadné konflikty, nachádzať súlad vo výchovných usmerneniach, byť otvorenými voči iným rodinám, voči chudobným, i zodpovedným v spoločnosti. Tieto vymenované prvky tvoria rodinu. Žite ich s odvahou, v presvedčení, že v miere, s akou prežívate vzájomnú lásku a lásku ku všetkým, stávate sa živým evanjeliom, ozajstnou domácou Cirkvou (porov. Ap.exhort. Familiaris consortio, 49). Pár slov chcem venovať i veriacim, ktorí, i keď zdieľajú cirkevnú náuku o rodine, sú bolestne poznačení zlyhaním a odlúčením. Vedzte, že pápež a Cirkev sú vám vo vašej námahe podporou. Povzbudzujem vás, aby ste ostali spojení s vašimi spoločenstvami a zároveň vyjadrujem želanie, aby diecézy realizovali vhodné iniciatívy prijatia a blízkosti.

V knihe Genezis Boh zveruje ľudskému páru svoje stvorenie, aby ho strážil, zveľaďoval a usmerňoval podľa Božieho plánu (porov. 1,27-28; 2,15). V tomto svetle môžeme rozpoznať úlohu muža a ženy v spolupráci s Bohom na premene sveta prostredníctvom práce, vedy a techniky. Muž a žena sú obrazom Boha i v tomto vzácnom diele, ktoré majú napĺňať s takou istou láskou ako Stvoriteľ. Vnímame, že v moderných ekonomických teóriách často prevažuje utilitaristická koncepcia práce, produkcie a trhu. Boží plán a samotná skúsenosť ukazujú, že jednostranná logika vlastného záujmu a maximálneho zisku nejdú v súlade s harmonickým rozvojom zameraným k dobru rodiny a budovaniu spravodlivejšej spoločnosti, pretože so sebou prinášajú ťažkosti, veľké rozdiely, degradáciu životného prostredia, utiekanie sa ku konzumizmu ako i nepokoj v rodinách. Táto utilitaristická koncepcia sa dokonca snaží zahniezdiť vo vzájomných a rodinných vzťahoch, redukujúc ich na príležitostné skutočnosti, poznačené individualistickými záujmami, oslabujúc tak i stabilitu spoločnosti.

Nakoniec sa zastavme ešte pri jednej skutočnosti. Človek, nakoľko je Božím obrazom, je povolaný i k oddychu a oslave. Rozprávanie o stvorení uzatvárajú slová: „V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil” (Gn 2,2-3). Pre nás kresťanov je týmto dňom nedeľa, deň Pána, Veľká noc týždňa. Je dňom Cirkvi, zhromaždenia zvolaného Bohom okolo stola jeho slova a Eucharistickej obety, ako to konáme i dnes, aby sme sa Ním živili, vstúpili do jeho lásky a žili jeho láskou. Je dňom človeka a jeho hodnôt: spolunažívania, priateľstva, spolupatričnosti, kultúry, kontaktu s prírodou, hier, športu. Je dňom rodiny, ktorá ho prežíva spolu v atmosfére sviatku, v stretnutí sa, v zdieľaní i v účasti na svätej omši. Drahé rodiny, v uzavretých rytmoch našej doby, nestraťte cit pre deň Pána! Je oázou, v ktorej sa možno zastaviť, precítiť radosť stretnutia a uhasiť náš smäd po Bohu.

Rodina, práca, sviatok: tri Božie dary, tri rozmery našej existencie, ktoré majú medzi sebou nájsť harmonickú vyrovnanosť. Zladiť čas práce a požiadavky rodiny, profesionalitu a rodičovstvo, prácu a sviatky je dôležité ak chceme vystavať spoločnosť s ľudskou tvárou. V tejto súvislosti uprednostňujte logiku „byť“ pred logikou „mať“. Tá prvá buduje; druhá ničí. Je dôležité veriť predovšetkým v rodinu, v pravú lásku, ktorá prichádza od Boha a zjednocuje s Ním a týmto spôsobom „nás premieňa na spoločné „my“, ktoré prekonáva naše rozdelenia a zjednocuje nás, aby nakoniec bol Boh „všetko vo všetkom“ (1 Kor 15, 28)“ (Enc. Deus caritas est, 18). Amen.

Preložila: sr. Agnes Jenčíková CJ

( TK KBS, RV aj; ml ) 20120603004   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]