Vatikán 20. mája (RV) – V dnešnom príhovore pred poludňajšou modlitbou Raduj sa, Nebies kráľovná upriamil Svätý Otec pozornosť veriacich na Námestí sv. Petra na tajomstvo Nanebovstúpenia Pána. Ako uviedol, táto slávnosť sa v mnohých krajinách neslávi presne na štyridsiaty deň od Veľkej noci, ale sa prekladá na dnešnú nedeľu. Príhovor prinášame v plnom znení. Drahí bratia a sestry!
Štyridsať dní po Vzkriesení – podľa Knihy skutkov apoštolov – Ježiš vystupuje do neba, teda vracia sa k Otcovi, ktorým bol poslaný na svet. V mnohých krajinách sa toto tajomstvo neslávi vo štvrtok, ale v nasledujúcu nedeľu. Nanebovstúpenie Pána znamená zavŕšenie diela spásy, začatého vtelením. Po posledných inštrukciách svojim učeníkom Ježiš vystupuje do neba (porov. Mk 16,19). Avšak «nenechal nás v našom biednom položení» (porov. pref.); vo svojej ľudskosti vzal so sebou ľudí do blízkosti Otca a tak poukázal na konečný cieľ nášho pozemského putovania.
Ako kvôli nám zostúpil z neba, kvôli nám trpel a zomrel na kríži, takisto kvôli nám vstal z mŕtvych a vystúpil k Bohu, a teda nie je ďalej. Sv. Lev Veľký vysvetľuje, že týmto tajomstvom «je zjavená nielen nesmrteľnosť duše, ale aj nesmrteľnosť tela. Dnes sme boli naozaj nielen potvrdení ako vlastníci neba, ale sme aj vstúpili v Kristovi do výšok» (De Ascensione Domini, Tractatus 73, 2.4: CCL 138 A, 451.453). Preto učeníci vidiac Majstra vznášajúce ho sa zo zeme k nebu neupadli do bezútešnosti, ako by sme si mohli myslieť, naopak zakúšali veľkú radosť a cítili sa pobádaní ohlasovať víťazstvo Krista nad smrťou (porov. Mk 16,20). A vzkriesený Pán konal skrze nich, rozdeľujúc všetkým ich vlastné charizmy, aby kresťanská komunita ako celok odrážala harmonické bohatstvo neba. To píše aj sv. Pavol: «Ľuďom dal dary…niektorých ustanovil za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov…na budovanie Kristovho tela…kým nedospejeme k miere plnosti Krista» (porov. Ef 4,8.11-13).
Drahí priatelia, Nanebovstúpenie nám hovorí, že v Kristovi je naša ľudskosť vzatá do Božích výšok. Tak vždy, keď sa modlíme, sa spája zem s nebom. A ako horiace kadidlo necháva stúpať svoj dym, tak aj my, keď pozdvihujeme k Pánovi našu vrúcnu modlitbu dôvery v Krista, ona prechádza nebesá a prichádza k samému Bohu a on ju vypočuje a splní. V slávnom diele sv. Jána z Kríža Výstup na horu Karmel čítame, že «niet lepšieho spôsobu ako vidieť splnené túžby nášho srdca, ako zintenzívniť naše modlitby za to, čo sa páči Bohu. Potom nám on nedá len to, o čo ho prosíme, teda spásu, ale aj to, o čo ho neprosíme, ak to uzná za vhodné a dobré pre nás» (Libro III, cap. 44, 2, Roma 1991, 335).
Prosme v závere Pannu Máriu, aby nám pomáhala kontemplovať nebeské dobrá, ktoré nám Pán prisľúbil a stávať sa stále hodnovernejšími svedkami jeho vzkriesenia a opravdivého života.
