Taliansko 20. mája (RV) - „Ekonomická kríza a nezlomná nádej” je téma príspevku kardinála Angela Scolu, milánskeho arcibiskupa, ktorý predniesol vo štvrtok v Miláne pri príležitosti cyklu stretnutí, ktorý organizuje Milánska nadácia pre rodiny 2012 a Skupina 24 hodín ako prípravu na VII. celosvetové stretnutie rodín v Miláne od 30. mája do 3. júna tohto roka.Milánsky arcibiskup sa v úvode zameral na človeka ako na subjekt práce. Skonštatoval, že v dnešnom prechodnom období „je skutočnosť práce vystavená rýchlym zmenám, ktoré si od nej vyžadujú nové formy a nové projekty, najmä preto, lebo sa nachádza vo vážnej kríze nezamestnanosti“. Osobitne je preto v súvislosti s prácou potrebné hovoriť o centrálnom postavení človeka vo svetle sociálneho učenia Cirkvi. Práca je hnacím motorom každej ekonomickej činnosti, pretože je aktivitou, ktorá je človeku vlastná“. Práve preto ho otvára voči dôležitým medziľudským vzťahom a výmenným vzťahom, ktoré stoja v centre každej ekonomickej aktivity. „Hovorí sa o naliehavej nevyhnutnosti vytvárania pracovných miest, zdôraznil kardinál Scola, hoci na druhej strane veľmi dobre vieme, že človeku nestačí, aby naplnil iba svoje potreby, ale je pre neho nevyhnutné, aby dokázal byť otvorený voči svojim túžbam“.
Túžba, želanie, je veľmi často interpretované ako exkluzívne právo na blahobyt. Ono je však predovšetkým znakom krehkosti. Ak ho človek v sebe neobjaví, jeho potreby sa premenia na nárok a stane sa pôvodcom panovačnosti. „Skúsenosť krehkosti sa nedá vyriešiť logikou neohraničeného rozšírenia spotreby. Plné uspokojenie prostredníctvom konzumu je technokratický mýtus. Utiekanie sa ku konzumizmu si vyžaduje svoju daň a stále menej privádza k šťastiu a spokojnosti. Práve preto potreba, ako znak krehkosti, privádza k nutnosti preformulovať základnú otázku uspokojenia človeka“. Na systém potrieb človeka je dôležité myslieť ako na otvorený systém, uviedol milánsky arcibiskup. „Dôležitosť práce je veľmi významná predovšetkým preto, že potvrdzuje centrálne postavenie človeka ako subjektu práce, jeho vzťahov v rodine i v spoločnosti, ktoré si zároveň vyžadujú i osobný a spoločenský oddych“.
Kardinál Scola ďalej zdôraznil, že inovácia je jedným zo základných zdrojov, ktoré sú schopné podnietiť rast a rozvoj vyspelých ekonomík. „Inovácia však môže prísť iba prostredníctvom mobilizácie síl, dynamiky a tvorivosti slobodných a zodpovedných ľudí. V tejto súvislosti i uspokojenie potrieb človeka predpokladá otvorenosť voči celkovej perspektíve ľudskej existencie, ktorá nemôže byť naplnená iba kvantitatívne. Práve toto je však postoj, ktorý veľakrát vrhá svetlo na spôsob tvorenia práce, na ekonomiku i na politické ciele. Človek je považovaný za nástroj zisku a to ho núti, aby obraz o svojej identite budoval čisto individualisticky, ako človek bez vzťahov“.
Úlohou politických inštitúcií, skonštatoval na záver milánsky arcibiskup, je poskytnúť bezprostredné i dlhodobé riešenia, ako i orientovať svoju činnosť podľa rozhodujúcich kritérií, medzi ktoré patrí „adekvátna valorizácia typických hodnôt rodiny ako prvotnej bunky ľudskej spoločnosti a to prostredníctvom princípu subsidiarity“.
Človek je bytie vo vzťahu, pretože je jednotným celkom, ako uvádza Gaudium et Spes (č.3). Vyzdvihnúť i dnes primát človeka ako subjektu práce neznamená nastúpiť na cestu nenávratnej minulosti. Naopak, znamená vydať sa na cestu pevnej nádeje, uviedol kardinál Scola.
