Bratislava 19. mája (TK KBS) – Traja noví laureáti si dnes prevzali cenu Andreja Radlinského. Ocenenie získali v rámci štvrtého ročníka púte katolíckych médií, ktorá sa uskutočnila v Bratislave. O dosahu tohto ocenenia a slove katolíckych médií v súčasnosti hovoríme s hovorcom KBS Jozefom Kováčikom. TK KBS: Rada pre spoločenské komunikačné prostriedky KBS po tretíkrát ocenila osobnosti, ako vnímate váhu a celospoločenský dosah tohto ocenenia?
„Mňa veľmi milo prekvapila reakcia novinárskeho prostredia, že napriek tomu, že ide o ocenenie Cirkvi, voči ktorému zvykne byť odstup v novinárskom svete, tak je pomerne veľa reakcií z prvých ročníkov,že naozaj ten výber ocenených sa podaril, lebo je naozaj širokospektrálny a zároveň sa snaží byť na pulze doby. Jednak oceniť minulosť a jednak byť prítomný aj v súčasnosti. A ja verím, že v budúcnosti sa z toho stane ocenenie, ktoré bude mať svoju hodnotu a svoju cenu, pretože pre novinára je dôležité, že sa mu niekto poďakuje a zároveň ak je vyzdvihnutý človek, ktorý dokáže presadzovať hodnoty v neľahkom svete komercie a balastu, tak je to niečo, čo spoločnosť veľmi potrebuje. Takže aj pre nás je to taká výzva, aby sme oceňovali ľudí, ktorí niečo dokázali a to naozaj nemusia byť len ľudia, ktorí už majú život za sebou, ale aj mladí ľudia, ktorí napriek tomu, že majú nižší vek, dokázali už veľmi veľa a majú odvahu a vervu púšťať sa aj do neľahkých projektov.“
TK KBS: Aký je z vášho pohľadu dosah a slovo katolíckych médií na verejnú mienku v spoločnosti?
„Je veľmi dôležité, aby si katolícke médiá uvedomili svoje miesto, aby nechceli suplovať komerčné a verejnoprávne médiá, to je niekedy veľké pokušenie. Je veľmi dôležité uvedomiť si, čo je cieľom katolíckych médií, a to, že naozaj sú kvasom. Čiže odhadnúť svoje sily a možnosti a potom naozaj byť alternatívymi médiami. To znamená spoločnosti ponúknuť alternatívu, nehrať sa na konkurenciu, na ktorú z pohľadu financií nikdy nebudeme mať, ale byť alternatívou pre ľudí, ktorí chcú a hľadajú a naozaj niekedy im stačí jeden článok, polhodinka v rádiu, hodinový program v TV, a zrazu deň toho človeka môže vyzerať úplne inak. Takže myslím, že cieľom je byť slušnou alternatívou v spoločnosti, ktorá niekedy namiesto kultúry ponúka nekultúru.“