Vatikán 17. mája (RV) – O vzťahoch medzi Katolíckou cirkvou a židmi v stredu 16. mája na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského hovoril kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov a Komisie Svätej stolice pre náboženské vzťahy so židmi. Počas podujatia, ktoré každoročne organizuje Centrum Jána Pavla II. pre medzináboženský dialóg uviedol, že podľa neho sa „pohroma antisemitizmu zdá byť v dnešnom svete nevykoreniteľná,“ a preto je „Katolícka cirkev povinná považovať antijudaizmus a markonizmus za zradu vlastnej kresťanskej viery a potvrdzovať, že duchovné bratstvo medzi židmi a kresťanmi má svoj podstatný a odveký základ vo Svätom písme.“Práve starosvetský „markonizmus a antijudaizmus“ sa v kresťanskej teológii objavuje aj dnes, a to „nielen zo strany tradicionalistov, ale tiež vo vnútri liberálnej vrstvy súčasnej teológie“. Základným predpokladom na zabezpečenie toho, aby nedošlo k nebezpečnému odcudzeniu sa by mohlo byť nepretržité venovanie pozornosti žiadostiam Druhého vatikánskeho koncilu a podporovanie vzájomného porozumenia a rešpektu medzi židmi a kresťanmi.
Ako uviedla spravodajská agentúra SIR, stredajší príhovor kardinála Kocha bol orientovaný aj na koncilovú deklaráciu o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám Nostra Aetate, ktorá je „základným dokumentom“ a „Magnou Chartou“ dialógu Katolíckej cirkvi so židmi, a ku ktorej napísaniu viedli aj udalosti holokaustu. Práve po masovom vyvražďovaní európskych židov sa v povojnovom období vyvinulo úsilie o teologickú redefiníciu vzťahu k judaizmu a začalo sa s hlbokým spytovaním svedomia. „Mali by sme predpokladať, že protižidovské tendencie prítomné vo vnútri kresťanstva počas storočí boli spoluvinníkmi antisemitizmu nacistov?“ – položil si otázku kardinál a pokračoval: „Medzi kresťanmi boli ako páchatelia, tak aj obete, ale veľké masy boli zložené z pasívnych divákov, ktorí zatvárali oči pred tou brutálnou realitou... Prečo kresťanský odpor proti neobmedzenej brutalite nacistických zločinov nepreukázal rozsah a zrozumiteľnosť, ktorý by sme mali oprávnene očakávať?“
Vyhlásenie koncilu tak podľa kardinála Kocha „ostáva základným kompasom“ v úsilí o dialóg a po 47 rokoch možno povedať, že „teologická redefinícia vzťahu s judaizmom priniesla hojné ovocie“. Rovnako aj Nostra Aetate „umožnila skupinám, ktoré sa pôvodne hlásili ku skepticizmu stať sa krok za krokom spoľahlivými partnermi a tiež dobrými priateľmi, schopnými čeliť kríze spolu a prekonávať konflikty pozitívnym spôsobom“. V tomto smere pripomenul aj príspevky pápežov Jána Pavla II. a Benedikta XVI.: „Zatiaľ čo pápež Ján Pavol II. mal vycibrený zmysel pre veľké gestá a silné obrazy, Benedikt XVI. sa spolieha na silu slova a pokorného stretnutia.“
