Vatikán, 19. apríla (RV CZ) – V prvom rade osobný vzťah ku Kristovi a až po ňom náuka. V tejto základnej výpovedi by sa dalo zhrnúť teologické myslenie Josepha Ratzingera, hovorí v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas kardinál Kurt Koch. Predseda Pápežskej rady pre jednotu kresťanov a sám dogmatik ako svojho času profesor Ratzinger pred časom predstavil vo svojej knihe „Tajomstvo horčičného zrnka. Základy teologického myslenia Benedikta XVI.“ „Povedal by som, že Svätý Otec sa svojou teológiou v zásade neusiluje o originalitu, ako sa o tom naopak pokúša väčšina dnešných teológov. Každý chce byť, čo najosobitejší, čím vzniká množstvo takzvaných „genitívnych teológií“. Svätý Otec sa zameriava na skutočnú pôvodnú teológiu, teda na vieru Cirkvi, a chce veriť spoločne s cirkevným spoločenstvom. Jeho teológia chce byť službou dnešnému človeku, aby porozumel kresťanskému Zjaveniu,“ hovorí kardinál Koch.
Nebolo však napriek tomu skoršie univerzitné pôsobenie Josepha Ratzingera určitým spôsobom nové a práve preto tak brilantné?
„Úplne iste otvoril nové cesty. Bol veľmi ovplyvnený personalistickým filozofickým myslením a jeho teológia je veľmi personalistická, ako sa ukazuje na jeho poňatí Zjavenia. To je pre Svätého Otca v prvom rade činom, obrátením Boha k človeku a až druhoradé sú to články viery. Jadrom teológie Benedikta XVI. je slovo priateľstva – a to vyžaduje vzťah so zmŕtvychvstalým Kristom.“
Ratzinger pôsobil na rad teológov, vás nevynímajúc. Aká je jeho ohlas na európskych teologických fakultách?
„Z teológie Svätého Otca mnohí žijú a sú ňou ovplyvnení, iní ju zase odmietajú. Na teologických fakultách sa jeden čas nesmel Ratzinger vôbec citovať, ak chcel človek obstáť pri skúške. To sa po voľbe za pápeža zmenilo. Mnohí ľudia teraz berú na vedomie, aká je teológia Svätého Otca. Teológovia tak musia byť trochu opatrnejší, keď o ňom hovoria. A to je len dobre.“
Súčasný Svätý Otec sa od začiatku viac-menej teológii venoval na vedľajší úväzok, pretože mu bola čoskoro zverená zodpovednosť v cirkevnej hierarchii. Ako sa toto jeho bytie v Cirkvi a pre Cirkev odrazilo v jeho teologickom myslení?
„Môžem sa trochu vcítiť do toho, čo to pre neho znamenalo. Tiež by som radšej zostal teológom než biskupom. Ale dôležité je skrátka to, čo človek sľúbi pri kňazskom svätení: Adsum (Tu som). Teológia je povolanie, avšak ak Cirkev volá po inej úlohe, je potrebné spomenúť si na svoj sľub. Pri Svätom Otcovi však nevidím v tomto zmysle žiadnu zmenu. Už ako profesor bol vlastne konfesor, teda vyznávač, ktorý vydáva svedectvo o svojej viere a jej teologickej reflexii. Dnes samozrejme stojí v popredí tohto vyznania viery, ale Benedikt XVI. chce tiež prirodzene vydať počet zo svojej viery a chce to učiniť teologicky zodpovedne.“
Zmenilo sa niečo vo vnútri Cirkvi či zmenil sa náhľad na teológiu vďaka skutočnosti, že súčasný Svätý Otec je tiež významný teológ?
„Verím, že sa už presadilo naliehanie Svätého Otca na to, aby sme vzali na vedomie, že Cirkev skutočne potrebuje reformu a obnovu. Táto reforma však vychádza zvnútra, zo samého srdca viery. Svätý Otec hovoril pri liturgii svätenia olejov o tom, že existuje náboženský analfabetizmus. To je veľký problém dnešnej Cirkvi. Mnohí svoju vieru vôbec nepoznajú. Preto je hlavnou požiadavkou Benedikta XVI. vieru prehĺbiť a odtiaľ rozviesť novú evanjelizáciu.“
Prioritou Svätého Otca je ekumenický dialóg. Ako by ste zhrnul jeho vývoj v posledných siedmich rokoch?
„Je to skutočne tak – ekuména Svätému Otcovi leží veľmi na srdci, ale inak to ani nemôže byť. Ak niekto plne nasleduje Krista, tak sa riadi i jeho vôľou po jednote, ktorú Ježiš vyslovil vo svojej veľkňazskej modlitbe. Práve interpretácia veľkňazskej modlitby v druhom diele knihy Ježiš Nazaretský dokladá, ako je pápežov ekumenizmus založený kristologicky. Myslím, že tým dodal ekumenizmu veľmi silný dôraz – ak ho sústredíme na Ježiša Krista, ekuména sa rozrastie do šírky alebo vzrastá do hĺbky.“
Svätý Otec má 85 rokov. Ktoré jeho rozhodnutie a kľúčové názory ho prežijú?
„Dúfam, že pretrvá veľa, predovšetkým tieto zásadné akcenty – ústredné miesto otázky Boha a sekundárne postavenie otázky Cirkvi. Postavenie Boha do popredia je tiež prianím koncilu – Lumen gentium nie je Cirkev, ale Ježiš Kristus. Úloha Cirkvi spočíva v tom niesť toto svetlo do sveta. Veľmi pekne to vyjadrili cirkevní otcovia, keď porovnali Cirkev s mesiacom. Ako mesiac nemá iné svetlo než to, ktoré prijíma od slnka, tak Cirkev má iba to svetlo, ktoré prijíma od Krista, a to musí niesť svetu. Musíme prehĺbiť túto lunárnu ekleziológiu, v ktorej sa Cirkev uspokojí s tým, že je mesiacom a nie slnkom,“ zdôraznil v rozhovore pri príležitosti siedmeho výročia pontifikátu Benedikta XVI. predseda Pápežskej rady pre jednotu kresťanov kardinál Kurt Koch.
Preložila: Jana Gruberová
