Nigéria, 17. apríla (RV) – Situácia v Nigérii sa stále zhoršuje. Rastie počet obetí, ktoré má na svedomí islamistické hnutie Boko Haram, napojené na teroristickú organizáciu Al-Káida. Cieľom útokov tohto hnutia sú kresťania a ich kultové miesta. Viac ako 50 mŕtvych a desiatky zranených si vyžiadali atentáty počas osláv Veľkej noci v mestách Kaduna a Jos. Ďalších 44 mŕtvych si vyžiadali atentáty počas Vianoc a 185 obetí januárové útoky. Čo sa deje v tejto krajine? Kadunský arcibiskup Mons. Matthew Man-oso Ndagoso žiada, aby sa začal dialóg „medzi náboženskými spoločenstvami a civilnými predstaviteľmi“ a žiada aj zahraničnú pomoc. Je to však iba náboženská vojna, alebo ide o niečo iné? Na túto otázku odpovedá pre Vatikánsky rozhlas Enrico Casale, redaktor mesačníka „Popoli“, ktorý je expertom na africkú otázku. „Problém atentátov, hoci sa to na prvý pohľad javí ako čisto náboženský konflikt, v skutočnosti má svoje korene nielen v spolužití medzi moslimami a kresťanmi, ale v samotnej situácii krajiny, ktorá je vnútorne rozdelená. Nigéria je potenciálne bohatou krajinou: je na prvom mieste medzi africkými krajinami v produkcii ropy, ktorá tvorí približne 90 % štátnych príjmov. Ale 70 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby. Je jasné, že prítomnosť tohto bohatstva a tiež chudoby vytvárajú vo vnútri krajiny silné napätie. Napätie, ktoré sa na severe krajiny prejavuje atentátmi ako kontrast medzi moslimami a kresťanmi a na juhu – predovšetkým v oblasti Delty – napätím medzi miestnym obyvateľstvom a federálnou vládou v dôsledku užívania ropných zdrojov.“
Súčasným prezidentom je Goodluck Jonathan, ktorý je kresťanom. Je tu tlak hnutia Boko Haram na to, aby padla táto vláda?
„Istotne aj toto je v záujme Boko Haram: v kresťanskom prezidentovi vidia nebezpečenstvo pre islamskú identitu, predovšetkým v severných štátoch Nigérie. V skutočnosti je plán Boko Haram oveľa zložitejší a jeho cieľom je vytvoriť moslimský štát, kde sa bude v plnej miere uplatňovať zákon Šaría, teda odmietnutie všetkého, čo pochádza zo západných krajín. S týmto súvisí celý islamský fundamentalizmus, ktorý reprezentuje Taliban v Afganistane, v Somálsku Shebab a v celom svete Al-Kaidá. Preto sa aj predstavitelia Boko Haram cvičili v Somálskych výcvikových táboroch siete Shebab.“
V tejto súvislosti je znepokojujúca správa o minulotýždňovom ozbrojenom konflikte v meste Gao v štáte Mali?
„Je spojenie medzi Boko Haram a bojovníkmi Al-Káidy v oblasti islamského Magrebu, ktorí pôsobia v celej saharskej a sahelskej oblasti. Štáty tejto oblasti – hovorím o Mauritánii, Mali, Nigeri, časti Čadu – sú veľmi znepokojené prítomnosťou buniek Al-Kaidy a už začali s tým niečo robiť a v istých momentoch aj spoločne, aby zabránili šíreniu tohto islamského fundamentalizmu.“
Čo robí medzinárodné spoločenstvo tvárou v tvár tejto ťažkej situácii kvôli politickým dôsledkom a predovšetkým mŕtvym? Iba sa díva?
„Nie, nedíva sa. Už dlhší čas sú Spojené štáty vojensky prítomné v tejto oblasti. Veď napríklad vojsko štátu Mali bolo vycvičené profesionálmi americkej a francúzskej armády. Samotné Francúzsko má stále svoje vojenské zložky vo všetkých svojich bývalých kolóniách, a teda v Mali, Mauritánii a v Čade. Toto je odpoveď predovšetkým vojenská. Z pohľadu medzinárodných organizácií je však ešte stále silné podceňovanie tohto problému.“
Ide teda o situáciu, ktorá si vyžaduje dôkladnú pozornosť?
„Jednoznačne. Je evidentné, že okrem vojenských záujmov v oblasti Sahary a Sahelu sa tu spájajú aj veľmi silné ekonomické záujmy, predovšetkým na severe Mali, ale aj v Nigeri, kde sa nachádzajú veľké zásoby ropy a uránu.“
