Bratislava, 14. februára (TK KBS) - Televízia TV LUX odvysielala v pondelok reláciu U Nikodéma, ktorej témou bol film O bohoch a ľuďoch. Je venovaný pamiatke trapistických mníchov zavraždených v Alžírsku. Pre veľký záujem divákov o integrálny text testamentu predstaveného komunity publikujeme jeho slovenský preklad.Keď sa črtá zbohom (à-Dieu: Bohu)...
Ak by prišiel deň – a sa to stať aj dnes -, kedy by som sa mal stať obeťou terorizmu, ktorý, ako sa zdá, chce zahrnúť všetkých cudzincov žijúcich v Alžírsku, chcel by som, aby si moja komunita, moja Cirkev, moja rodina pamätala, že môj život bol DAROVANÝ Bohu a tejto krajine.
Nech prijmú to, že jedinému Majstrovi tohto života nebude ľahostajný tento brutálny odchod.
Nech sa za mňa modlia:
ako by som mohlo byť hodným takejto obety?
Nech pridružia moju smrť k toľkým ďalším rovnako násilným, ktoré zostanú skryté v ľahostajnosti anonymity.
Môj život nemá väčšiu hodnotu ako iný život.
A nemá ani menšiu hodnotu.
V každom prípade nemá nevinnosť detstva.
Žil som dostatočne veľa na to, aby som sa mohol stať spoluvinníkom zla, ktoré, ako sa zdá, získava prevahu vo svete, a aj v tom, čo sa ma slepo chystá zmocniť.
Veľmi by som chcel v tom momente, ktorý prichádza, mať tú trochu jasnej mysle, ktorá by mi umožnila požiadať odpustenie Boha a mojich bratov v človečenstve, a zároveň zo srdca odpustiť tomu, kto ma zasiahne.
Nemohol by som si želať takúto smrť.
Považujem za potrebné vyznať to.
Neviem totiž, ako by som sa mohol tešiť, že ľud, ktorý milujem, by bol bez rozdielu obvinený z mojej vraždy.
Je príliš veľká cena za to, čo snáď nazvú „milosťou mučeníctva“, totiž že za ňu budem vďačiť Alžírčanovi, nech to bude ktokoľvek, najmä ak bude konať vo vernosti tomu, čo považuje za Islam.
Opovrhujem tým, čo je možné namotať na Alžírčanov vzatých v celku.
Poznám tiež karikatúry islamu, ku ktorému pobáda istý druh islamizmu.
Je príliš ľahké uspokojiť sa so stotožňovaním tejto náboženskej cesty s radikalizmami jeho extrémistov.
Alžírsko a Islam sú podľa mňa úplne iná vec, sú ako telo a duša.
Myslím, že už som to dostatočne jasne prehlásil, pred očami a s vedomím toho, čo som prijal, nachádzajúc často tú priamu vodiacu niť Evanjelia, ktoré som sa učil na kolenách mojej matky, mojej úplne prvej Cirkvi , práve v Alžírsku , a už vtedy v úcte k veriacim moslimom.
Moja smrť sa dozaista bude javiť tak, akoby dala zapravdu tým, čo ma považovali za naivného alebo za idealist:
“No nech teraz povie, čo si o tom myslí!”
Ale títo nech vedia, že tak bude oslobodená moja najmučivejšia zvedavosť.
Veď budem môcť, ak sa bude páčiť Bohu, ponoriť svoj pohľad do Otcovho pohľadu a uprene hľadieť spolu s ním na jeho deti Islamu, tak ako ich on vidí, úplne vo svetle Kristovej slávy, ako ovocie jeho Umučenia, vystrojených darom Ducha, ktorého skrytou radosťou je stale vytvárať spoločenstvo a obnovovať podobnosť, narábajúc s rozličnosťami. Ďakujem Bohu, ktorý, ako sa zdá, chce, aby tento stratený život, úplne môj, a úplne ich, bol celkom v službe tejto radosti, v ústrety a napriek všetkému.
Do tohto ĎAKUJEM, v ktorom je už povedané všetko o mojom živote, zahrňujem samozrejme vás, priatelia včerajška i dneška, a aj vás, tunajší priatelia po boku mojej matky a môjho otca, mojich sestier a mojich bratov, ako aj ich, udelený stonásobok, ako on prisľúbil.
A aj teba, priateľ poslednej minúty, ktorý nebudeš vedieť, čo robíš.
Áno, aj za teba nech je moje ĎAKUJEM, aj toto “ZBOHOM” (á-Dieu : Bohu) pred tvojou tvárou.
A nech je nám dopriate, ak sa bude Bohu, Otcovi nás oboch, páčiť, aby sme sa stretli ako šťastní lotrovia v raji. Amen! Inš’ Allah!
Alžír, 1. Decembra 1993
Tibhirine, 1. Januára 1994
Christian
Preklad: Juraj Vittek
