Vatikán, 20. januára (RV CZ) - Vzťah štátu a cirkvi môže vytvárať most medzi hradbami národných egoizmov, hovorí taliansky premiér Mario Monti. „Stretnutie so Svätým Otcom bolo pre mňa hlbokým a nezabudnuteľným zážitkom. (...) Benedikt XVI. má silné ruky, na ktorých spočívajú bremená mnohých, jeho ruky dodávajú istotu, pretože i on sám sa nechá podopierať..,“ povedal premiér Monti redaktorom Vatikánskeho rozhlasu, ktorým poskytol exkluzívny rozhovor v súvislosti s jeho minulotýždňovou audienciou u Benedikta XVI. Predseda talianskeho úradníckeho kabinetu najskôr hovoril o vzťahu cirkvi a štátu. „V rozsiahlom priestore globalizovaného sveta, v ktorom sa rozvoľňuje samotný pojem hraníc, môže vzťah štátu a cirkvi vytvárať most, priechod medzi hradbami nacionalistických egoizmov, ktorý posilňuje zmysel príslušnosti, značiaci úctu, zodpovednosť, solidaritu. Tradícia sa stáva obohatením identity a jej zdrojom, znovuobjavením spoločenstva ako možnosti vykúpenia pre každého človeka, dejiny a životnú perspektívu,“ uviedol premiér Monti.
Na otázku, či súčasná kríza má svoj pôvod v etickej kríze a prepade hodnôt a či sa na jej vzniku podieľali sekularizácia a oslabenie kresťanských koreňov Európy, taliansky premiér odpovedal: „Vieme o kríze a jej často dramatických materiálnych dôsledkoch, už toľko toho nevieme o nemenej vážne skrytej chudobe, ktorú zapríčinila a jej výrazom je emarginácia, strata nádeje, nízka pôrodnosť, rozpad spoločenstiev, rodín, spolkov. Často nevidíme drámy a vnútornú púšť, ktoré tiež postihujú mladých ľudí. Na stratu zmyslu, ktorú v ľudskej každodennosti hospodárska kríza latentne zapríčinila, sú najúčinnejšou odpoveďou spravodlivosť a pokoj. K prekonaní krízy po všetkých jej závažných stránkach je potrebné hľadieť do budúcnosti s odvahou, s nádejou, avšak je tiež nutné opätovne odhaliť vlastne korene,“ hovorí taliansky premiér v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas, ktorý sa ďalej sústredil na rozpor medzi skutočnosťou a zákonnosťou vo viacerých európskych krajinách.
„Je predovšetkým potrebné sa zamyslieť nad hodnotou občianskeho súžitia a dôveryhodnosťou inštitúcii. Predstavitelia inštitúcii majú plniť svoje úlohy „so cťou a disciplínou“, ako stojí v našej ústave. Občania majú právo požadovať dôveryhodné a transparentné vystupovanie, avšak rozumný poriadok a korektný vzťah medzi verejnou mienkou a inštitúciami nie je možné nastoliť tým, že dáme príliš voľný priechod sociálnej nespokojnosti. Stojím na čele úradníckej vlády, a preto môžem nestranne vyhlásiť, že nepolitika a antiparlamentarizmus spôsobí škody, ktoré sa časom môžu prejaviť ako pasce. Každý subjekt, individuálny či kolektívny, súkromný či verejný, je povolaný k tomu, aby sa zlepšoval, až už je rola, ktorú zaujíma malá alebo veľká..“ hovorí v rozhovore Mario Monti.
„Čo však znamená byť dôveryhodný? Verím, že to v prvom rade znamená nadradiť verejné dobro akémukoľvek straníckemu záujmu. Zmysel pre štát sa hodnotí vôľou a dôslednosťou, s akou každý z nás učiní povedomie o demokracii a cit pre ňu normou vlastného života s náročnosťou voči sebe a v solidarite s ostatnými,“ pripomína taliansky premiér.
Magistérium Svätého Otca a jeho silné osobné svedectvo, Svätá stolica a Talianska biskupská konferencia sú pri službe verejnému dobru dôležitým hnacím motorom, avšak i kritickým prvkom, zdôraznil predseda talianskej vlády. Pred požiadavkou spoločného dobre nie je možné utiecť, ako to zreteľne vyjadril Benedikt XVI. po svojom zvolení výrokom: „Neutekať zo strachu pred vlkmi“. „Občania a inštitúcie nemajú na krízu reagovať útokom ako pred vlkmi, ale svojou pevnou jednotou. Môžeme povedať slovami Svätého Otca: je potrebné nájsť cestu pomocou svojho rozumu, čo neznamená vypovedať vieru do osobného vnútra, ba práve naopak. Znamená to opätovne potvrdiť jej autonómiu voči politike a neurobiť z nej – povedané slovami Josepha Ratzingera – teoretický záver, plynúci z určitej koncepcie sveta,“ povedal Vatikánskeho rozhlasu taliansky premiér Mario Monti po audiencii u Svätého Otca.
