Bratislava, 28. decembra (TK KBS) - Nedožitých 95 rokov bl. sestry Zdenky Schelingovej začali sláviť Milosrdné sestry svätého Kríža návštevou väznice pri Justičnom paláci v Bratislave, kde bola sestra Zdenka pred takmer 60 rokmi väznená. Sestry Benjamína, Mansueta, Mária Terézia, Terézia Benedikta, Viktória a Henrieta pred Vianocami 21. decembra formou prezentácie priblížili prítomným odsúdeným ženám život sestry Zdenky. Po prezentácií odpovedali na otázky účastníčok prezentácie a ponúkli aj možnosť rozhovorov. Sestra Zdenka bola vo väznici v Justičnom paláci v Bratislave väznená v roku 1952. V roku 2004 bola v tejto väznici zriadená väzenská kaplnka a následne erigovaná väzenská farnosť s titulom bl. sestry Zdenky. Na požiadanie väzenského vikára Mons. Bartolomeja Juhása, SDB provinciálna predstavená Milosrdných sestier svätého Kríža v sprievode piatich sestier priniesli 21. decembra do väzenskej kaplnky relikviu bl. sestry Zdenky. Relikvia bola umiestnená do rámu obrazu, ktorý namaľoval jeden odsúdených väzňov. Obraz s relikviou v ten istý deň požehnal ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek a pre prítomné odsúdené ženy celebroval spolu s väzenským vikárom Juhásom a jeho zástupcom por. Mgr. Andrejom Streicherom sv. omšu. Bl. sestra Zdenka sa tak po rokoch opäť vrátila tam, kde musela za svoju odvahu a príklad života vo viere znášať kruté mučenie, týranie a ponižovanie od vtedajších príslušníkov komunistickej Štátnej bezpečnosti a Zboru nápravnej výchovy. Aj na následky tohto neľudského zaobchádzania neskôr zomrela.
Bl. sestra Zdenka z Inštitútu milosrdných sestier Svätého kríža, rodným menom Cecília Schelingová, sa narodila okolo polnoci medzi 24. a 25. decembrom 1916 v Krivej na Orave. V rokoch 1922 – 1930 navštevovala 8-ročnú ľudovú školu v Krivej. 6. júla 1931 nastúpila ako kandidátka v Inštitúte milosrdných sestier Svätého kríža do Podunajských Biskupíc. 30. januára 1937 zložila prvé rehoľné sľuby v Podunajských Biskupiciach. 28. januára 1943 skladala večné sľuby. V rokoch 1937 – 1940 po zložení prvých sľubov pracovala na internom oddelení na röntgene na klinike v Štátnej nemocnici v Bratislave. V rokoch 1941 – 1942 pracovala ako ošetrovateľka v krajskej nemocnici v Humennom. Od roku 1942 – 29. 2. 1952 pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave na Miczkiewiczovej ulici ako laborantka. 29. februára 1952 ju zatkli príslušníci Štátnej bezpečnosti a uväznili ju v Justičnom paláci v Bratislave, kde ju podrobili vyšetrovaniu, ktoré bolo spojené s bezohľadným mučením. 17. júna 1952 bola odsúdená za údajnú velezradu na 12 rokov straty slobody a 10 rokov straty občianskych práv. Okrem vyšetrovacej väzby v justičnom paláci v Bratislave bola väznená v Rimavskej Sobote, Pardubiciach, Brne a vo väzenskej nemocnici v Prahe na Pankráci. Z Prahy bola 16. apríla 1955 ako ťažko chorá prepustená z väzenia a prijatá do nemocničného ošetrenia v Trnave. Zomrela 31. júla 1955 o 7.45 hod. v trnavskej nemocnici na onkologickom oddelení. Dožila sa necelých 39 rokov. 2. augusta 1955 boli jej telesné pozostatky uložené na Starom cintoríne v Trnave. 6. apríla 1970 ju Krajský súd v Bratislave oslobodil spod obžaloby pre trestný čin velezrady. 18. novembra 1970 Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok v celom rozsahu, a tým umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu. 18. septembra 2000 bol v Trnave otvorený diecézny proces jej blahorečenia. 14. septembra 2003 na sviatok Povýšenie Svätého kríža dostalo Slovensko prvú blahoslavenú – rehoľnú sestru z Inštitútu milosrdných sestier Svätého kríža.
TK KBS informoval Tibor Ujlacký
